Úplatok zaslepuje oči a dusí vieru

Kde hľadať vo Svätom písme pasáže, ktoré hovoria o korupcii?

V Knihe Exodus je uvedené: „Neprijmi úplatok, lebo úplatok zaslepuje aj tých, čo majú oči otvorené, a prekrúca slová spravodlivých“ (Ex 23, 8). V katolíckom preklade Biblie je v danom verši použité slovo dar, v najnovšom ekumenickom preklade slovo úplatok. Význam je však rovnaký, pretože je tu definované, čo sa stane, ak sme pre peniaze ochotní porušiť kresťanské zásady.

Pomôže nám s orientáciou aj Nový zákon?

Áno, stačí spomenúť príbeh o vojakoch, ktorí strážili Ježišov hrob. Keď ostal prázdny, veľkňazi im po porade so staršími dali veľa peňazí, aby hovorili, že kým spali, ukradli telo Ježišovi učeníci. Vojaci teda za peniaze podali krivé svedectvo. My vieme, že svedčiť krivo nie je správne, a zo Starého zákona vieme i to, že peniaze zaslepujú oči. Pod ich vplyvom zrazu začneme pochybovať, či je nutné byť vždy čestný, a urobíme aj niečo, čo by sme inak nespravili. Judáš tiež mal rád Ježiša, ale za tridsať strieborných ho zradil. Dôležité je uvedomiť si Ježišove slová, že nemôžeme slúžiť aj Bohu, aj mamone.

Ako to aplikovať pri téme korupcie?

Ak slúžim Bohu, viem v živote prijať jeho vôľu. Pri úplatku som však ochotný nahradiť Boží zásah peniazmi, ktoré majú niečo urýchliť, urobiť skratku. Ak zvolíme formu, ktorá je proti trestnému zákonu, Božiemu slovu či morálke kresťana, tak si myslím, že nie je správna.

Môžete uviesť konkrétny príklad?

Dieťa neprijali na školu, ale mám kontakt na zástupcu školy, ktorý naznačil, že ak by sa našiel nejaký dar, tak by sa tam dieťa dostalo. A teraz je to o tom, či v modlitbe prídem na to, či vôbec je Božia vôľa, aby moje dieťa chodilo na danú školu, a či to odovzdám do jeho svätých rúk. To dokážem urobiť len vtedy, ak skutočne verím, že ma Boh v živote sprevádza. Druhá možnosť je vziať to do svojich rúk a dať tie peniaze v snahe zabezpečiť budúcnosť dieťaťa, čo mi racionálne môže dávať zmysel, veď myslím na jeho dobro. Ale to sa už dostávam do stavu, keď sa moje srdce rozhodlo ísť namiesto prijatia Božieho pôsobenia na istotu.

Ľahšie sa to hovorí, ako uplatňuje...

Je to tak. V našom živote však máme všetkým, čo robíme, prinášať Bohu slávu a nemyslím si, že používanie peňažných či materiálnych úplatkov je spôsob, akým Boh chce, aby sme ho ctili. Ani môj vlastný syn sa nedostal na školu, ktorú sme ako rodina mali vybranú. Ako to dopadlo? Dnes na ňu počúvam samé negatíva. Naopak, v škole, ktorú sme mali ako druhú v poradí a prijali ho tam, sa cíti šťastný, požehnaný priateľstvami a dobrým kolektívom. Ak by som to bol rozhodol za Boha, spätne by som si to vyčítal. Boh nechce, aby sme si vyčítali veci a pociťovali nepokoj, a aby nás Boh mohol požehnávať, mali by sme sa vyhnúť hriechu. Kresťan má byť svetlo sveta a soľ zeme, mal by teda dodržiavať zákon.

Používanie „všimného“ sa ospravedlňuje tým, že to robia všetci a inak by sme nič nevybavili. Čo hovoríte na taký pohľad?

Opäť odporúčam zalistovať vo Svätom písme, v dvanástej kapitole Listu Rimanom sa píše, že sa nemáme pripodobňovať tomuto svetu. Keď teda niekto iný niečo robí, neznamená to, že musíme aj my. Keď sme absolvovali jednu debatu s podnikateľmi o čestnosti, tak ich reakcia bola, že ak to máme robiť takto, tak ani nejdeme podnikať, lebo sa to u nás neoplatí. Poviem pravdu, odchádzali sme šokovaní.

Vy sám podnikáte a pohybujete sa v týchto kruhoch. Skutočne sa u nás dá živiť biznisom bez úplatkov a známostí?

Áno, ale niekedy to ide pomalšie. Boh v Knihe prísloví definuje, že túžba rýchlo zbohatnúť je proti jeho plánom. Nás táto túžba často vedie na scestie a sme ochotní obetovať morálku, zdravie i rodinné vzťahy. Mamona rozbíja, kým Boh posväcuje.

Zneužili ste niekedy, že ste si vďaka peniazom mohli veľa dovoliť?

Keď som bol mladý a pochabý, cítil som, že vďaka úplatkom som na cestách nedotknuteľný. Neboli ešte moderné záznamové zariadenia, boli tam iba oči a uši mňa a policajta, ktorý ma zastavil pri dopravnom priestupku. Bolo to len o tom, koľko si vypýta. Je to smutné a určite by som to teraz už neurobil. Každý má znášať následky svojich činov a tak sa naučiť byť lepším človekom.

V rebríčku korupcie sa Slovensko pravidelne umiestňuje na najvyšších priečkach v rámci Európskej únie. Ako veľká korupcia v politike, biznise, justícii ovplyvňuje tú malú?

Veľmi. Sú krajiny, kde sú za korupciu veľké tresty. Veď ak si korupciou na vysokých miestach ospravedlňujeme našu malú, potom celý svet okolo nás ide zlým smerom. A keď vedome hrešíme, aj náš vzťah k Bohu sa tým zhoršuje. Ťažko sa nám potom vyslovuje: Bože, ja si síce robím po svojom, ale ty vylieč moju dcéru. Čo sa týka politikov, dnes je veľmi ťažké ostať pevný vo viere pri nástrahách, ktoré vysoká politika ponúka. To sa týka aj veľkopodnikania.

Máte s tým osobnú skúsenosť?

Robil som v realitnej oblasti, a keď sme predávali isté nehnuteľnosti, klienti od nás chceli, aby išla časť peňazí mimo zmluvy. Nesúhlasil som s tým, čím som prišiel o celý obchod. Som presvedčený, že niekedy musíme byť pripravení niečo stratiť, aby sme si zachovali integritu. Potrebujem peniaze, ale chcem preto riskovať, že Boh ma prestane požehnávať? Ako som spomenul, všetko máme robiť na Božiu slávu. Boh sa teda môže pýtať: Ako ma svojím podnikaním oslavuješ, keď konáš takto? Ako môžeš ísť príkladom iným? Keď budujeme majetky podvodmi, potom nemôžeme povedať, že to vybudoval Boh, lebo on je čestný a spravodlivý. My ľudia nikdy nebudeme dokonalí, ale môžeme sa rozhodovať. Ja som vtedy ponuku odmietol a myslím si, že som získal omnoho viac, ako som stratil, a to v prvom rade pokoj v srdci. Inak by som žil v strachu, že čo keď mi zazvoní kriminálka. Už som totiž zažil, že ma volali svedčiť a mohol som tam ísť s pokojom.

Keď však počúvame o miliónových úplatkoch na vysokých miestach, čudujete sa, že bežný človek relativizuje svoju vinu, ak dáva „len“ povedzme fľašu alkoholu?

Môžeme sa vrátiť k biblickému veršu, že úplatok zaslepuje. Následkom je otupovanie svedomia a hrozí, že človek si na tieto veci postupne zvykne takisto, ako si možno zvykne na neveru a iné záležitosti. My kresťania máme na seba vziať Ježišov kríž a robiť veci čestne. Buď veríš Bohu, alebo svojim vlastným silám, tretiu možnosť nevidím. Keď dávame úplatok, zvyčajne cítime menší podiel viny, ako keby sme ho prijímali. Ale čo keď tomu, komu sme ho dali, ich prijímal vo veľkom, prídu mu na to a nás zavolajú pred súd? Budeme klamať, že sme mu úplatok nedali? Ak použijeme klamstvo, to je zase hriech a takto sa doň zamotávame čoraz viac. Samozrejme, inak treba vnímať situáciu, keď tú fľašu alebo dezert dáme až následne vyložene ako poďakovanie. Nie však z vypočítavosti, že o dva týždne budeme tohto človeka opäť potrebovať. Treba rozlišovať okolnosti a či mám naozaj čisté svedomie.

Môžeme brať situáciu, keď si vieme pomôcť úplatkom, aj ako určitú skúšku?

Je to skúška nášho charakteru. Ak ňou prejdeme, v Božích očiach získavame. Človek by mal vnímať, že Boh stojí niekde pri ňom a sleduje, ako sa zachová. Čo keď sú to všetko skúšky a Boh nás chce požehnať viac, ak obstojíme? Keď však použijeme úplatky, môže sa na nás vzťahovať verš z Biblie: Kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.

My však ako skúšku viery vnímame skôr ťažkú chorobu alebo iné nešťastie.

Oblasť peňazí často z kresťanského života vylučujeme. Hovoríme si, že viera je jedna vec a spravovanie našich financií druhá. V skutočnosti je to však úzko prepojené, preto aj Ježiš veľa učil cez príbehy a podobenstvá súvisiace s majetkom. Ako boli semená vysiate do pôdy s tŕním a bodliakmi udusené, tak aj mámenie bohatstva môže udusiť našu vieru. V neposlednom rade tiež dávame príklad našim deťom.

Ako tieto chodníčky drobných aj väčších úplatkov vyšliapaných v našej spoločnosti zanechať?

V prvom rade sa za to treba modliť. Potom hľadať vo Svätom písme, čo hovorí múdrosť Božieho slova. A tiež keď sme v pokušení uplácať, pomáha povedať o tom niekomu, o kom predpokladáme, že bude proti, napríklad manželke alebo kňazovi. Nevytvárame tak vo svojej hlave cestičku pre to, aby sme našli súhlas pre svoje konanie, ale práve naopak.