V Božej láske vždy prichádza víťazstvo

V súčasnej spoločnosti ľudia viac vnímajú duchovný rozmer Vianoc než Veľkej noci. V čom vidíte príčinu?

Myslím si, že je to prirodzené. Na Vianoce sa narodil Pán Ježiš a Veľká noc nie je až taký príťažlivý sviatok, pretože prežívame jeho ukrižovanie a smrť.

Samotné narodenie je niečo radostné a ľuďom blízke. Okrem toho je duchovný rozmer Veľkej noci zatienený pohanskými zvykmi.

Veľa ľudí si myslí, že najdôležitejší deň sviatkov je Veľkonočný pondelok, lebo vtedy sa oblieva a šibe. Tak to prezentujú aj reklamy v médiách. Pritom je to najhorší deň, zvlášť pre ženy (smiech).

Mnohí nemajú poznanie, o čo na Veľkú noc naozaj ide, že je v hre Kristova smrť a zmŕtvychvstanie, ktoré prinášajú človeku spásu.

Počas Pôstneho obdobia sa kladie veľký dôraz na pokánie, na stíšenie. No napriek tomu mnohým tých 40 dní pretečie pomedzi prsty. Prečo sa dnes podľa vás ľudia boja vrátiť k tichu?

Vystihli ste to, keď ste povedali, že sa boja. Lepšie povedané, bojíme sa, týka sa to aj mňa.

Máme strach ostať v tichu, lebo v ňom sa nám môže prihovoriť Pán Ježiš.

Často si myslíme, že nám povie niečo nepríjemné, nebezpečné, že bude od nás chcieť ťažké veci. A pritom on nám chce povedať len to, že nás miluje.

Niekedy sa v tichu môžu vyplaviť aj zlé veci, ktoré sme spravili. Duch Svätý nám ich cez svedomie pripomenie.

Možno nás z niečoho usvedčí a toho sa tiež bojíme, čo je veľká škoda.

On nás však nielen usvedčuje z hriechov, ale zároveň povzbudzuje, že nemusíme mať strach, pretože všetko sa dá riešiť.

Niekedy sa v Pôstnom období sťažujeme na nedostatok času. To však nie je pravda. Utekáme a žijeme rýchly život.

Je veľmi dobré a osožné trošku ho spomaliť, spraviť nejaké konkrétne kroky, ktoré nám k tomu pomôžu.

Ja som sa snažil v čase pôstu chodiť viac pešo. Dnes všade chodíme autom. Aj päťdesiat metrov. Chôdza nám spomalí život.

Cesta z domu do kostola mi trvá desať minút, no autom to prejdem za minútu. Keď idem pešo tam aj späť, mám dvadsať minút nato, aby som bol sám so sebou. A teda žijem pomalšie.

Spomalenie a návrat k sebe samému. Čo by ste nám ešte v rámci duchovnej prípravy na slávenie Veľkej noci odporúčali?

Dobrá príprava môže byť práve v tom, že to, čo robíme, skúsime robiť ešte lepšie.

Niekedy si myslíme, že na začiatku Pôstneho obdobia si musíme pridávať nejaké nové predsavzatie. A ono to vôbec nemusí byť o tom.

Tých aktivít už často máme veľmi veľa. Napríklad ak niekto chodí raz alebo dvakrát do týždňa na svätú omšu, nebude si pridávať ďalší deň, ale prežije tú svätú omšu hlbšie, odnesie si z nej niečo viac ako inokedy.

Čo sa týka bezprostrednej prípravy, je dobré, keď si počas Veľkonočného trojdnia uvedomíme, čo sa ide diať, a prežijeme to spolu s Pánom Ježišom.

Vo štvrtok s ním ostaneme bdieť v Getsemanskej záhrade, v piatok si uvedomíme, že Boh trpel za nás a pre nás. A to je veľká sila.

My veríme v Boha, ktorý od nás v prvom rade nič nepožaduje, ale ktorý dáva; dáva aj seba samého, a to až tak, že umiera na kríži. A potom prežijeme, samozrejme, aj veľkú radosť z toho, že utrpenie Krista nebolo zbytočné.

Svojím zmŕtvychvstaním nám dáva novú nádej a obracia všetko doslova naruby.

Niekedy sa stačí ponoriť do týchto okamihov a to nám v srdci spraví inú atmosféru. Pochopíme veci ešte hlbšie a potom príde zmena, o ktorú sme sa ani nesnažili.

Na svätú spoveď by sme nemali chodiť s kosou, ale s rýľom. A mali by sme zarýľovať hlboko, nielen pokosiť.

Čo všetko pre nás kresťanov znamená tajomstvo Kristovho zmŕtvychvstania?

Zmŕtvychvstanie je téma na celý život. Toto tajomstvo sa nedá len krátko vysvetliť.

Skutočnosť, že Kristus vstal z mŕtvych, je pre nás dôkaz, že keď existuje vzťah nekonečnej lásky, aký je medzi Otcom a Synom, tak napriek strašnej smrti na kríži som milovaný.

A ak prijímam túto lásku, nemôžem ostať v hrobe.

A platí to pre celého človeka, pre jeho telo aj dušu. Duša je nesmrteľná, to sa dá dokázať. To vedeli aj pohania.

Na Veľkú noc však ide o to, že Ježiš vstáva aj so svojím telom.

Vstáva celý človek.

Krása a neuveriteľnosť zmŕtvychvstania aj pre pohanov je práve v tom, že Ježiš vstáva vo svojom vlastnom tele. Je to oslávené telo.

Hovorí apoštolom, aby sa ho dotkli, pýta si od nich rybu. Pohania verili v nesmrteľnosť duše, ale pohŕdali ľudským telom. Bolo pre nich väzením.

Kresťanstvo prichádza s pravdou, že celý človek je milovaný Bohom, aj jeho telo. Preto treba mať k nemu úctu.

Ak na túto lásku dokážeme odpovedať a vstúpiť do vzťahu s Bohom, nemôžeme v živote prehrať. V Božej láske prichádza vždy víťazstvo.

Je evidentné, že na Vianoce a na Veľkú noc sú kostoly plnšie. Mnohí prídu na spoveď a na svätú omšu len počas sviatkov. Ako to vnímate?

Je dobré, keď ľudia prídu aspoň na Vianoce a na Veľkú noc. Ale skúsme sa zamyslieť, či by sa neoplatilo chodiť častejšie.

Sami seba takto okrádame, oberáme sa o Božie milosti. Nejde v prvom rade o to, že ak v iné nedele do kostola neprídeme, páchame hriech.

Ale skôr je škoda, že môžeme prísť k prameňu živej vody, môžeme si z nej zadarmo nabrať, a nevyužijeme to.

Ostávame smädní a hasíme smäd nejakými malinovkami, po ktorých sme ešte smädnejší.

Pán Ježiš nám ponúka pravú živú vodu. Aj svätá spoveď by mala nadobudnúť inú kvalitu.

A to sa stane vtedy, ak sa nebudeme pýtať len na to, čo zlé sme spravili, ale aj prečo sme to spravili. Vtedy ideme na koreň veci. A my potrebujeme ísť ku koreňom, lebo tak sa nám podarí dať hriech preč, vykoreniť ho a možno s ním už viac nebudeme mať problém.

Keď sa pýtame len, čo zlé sme spravili, je to, akoby sme pokosili burinu v záhrade. O chvíľu narastie nová.

Záhrada je síce trošku upravená, ak ju každý mesiac pokosíme, ale je lepšie dať burinu von aj s koreňom.

Obrazne povedané, na svätú spoveď by sme nemali chodiť s kosou, ale s rýľom. Mali by sme hlboko zarýľovať do zeme. Je to účinnejšie, ako keď len pokosíme a urobíme povrchové úpravy.

Pozrime sa na Veľkonočné tríduum. Ako čo najlepšie prežiť jednotlivé dni?

Asi neexistuje všeobecný recept. Iné možnosti má napríklad kňaz, iné matka, ktorá sa stará o rodinu.

V každom prípade vo štvrtok si môžeme osobitným spôsobom uvedomiť, že Ježiš Kristus ide vo svojej láske až do krajnosti.

A že skôr než ho stihneme zabiť, ukrižovať, dáva nám seba samého pod spôsobom chleba a vína.

On je ten, ktorý predchádza zlo, je vždy o krok vpred. Keď Ježiš odchádza z večeradla s apoštolmi do záhrady a prosí ich, aby s ním bdeli, oni zaspia.

Pokúsme sa nezaspať, chvíľku bdieť s Pánom, prežiť s ním chvíle smútku, bolesti.

Piatok je deň, keď si pripomíname utrpenie Pána Ježiša. Veríme v Boha, ktorý sa za nás obetuje, ktorý sa dáva, ktorý dáva všetko. To je na kresťanstve veľmi príťažlivé.

A v sobotu prežime víťazstvo lásky. Už som spomínal, že tam, kde existuje vzťah lásky, človek nemôže prehrať. Lebo láska je silnejšia ako smrť. To je obrovská nekonečná sila, ktorá víťazí nad každým zlom.

Aká bola Veľká noc vášho detstva?

Keď som bol malý, prežíval som Veľkú noc dosť plytko. Spomínam si, že hlavne Veľký piatok bol pre mňa nekonečne dlhý. Počas obradov sa spievajú slávnostné modlitby veriacich. Nemalo to pre mňa konca.

No keď som bol starší a dozvedel som sa, že ich je desať, tak som si ich v duchu odrátaval.

Samozrejme, keď som bol dospelý, začal som tieto veci prežívať inak.

A tiež som sa vždy tešil na Bielu sobotu. Hlavne na to, že cestujem domov a bude hostina (smiech).

A teraz ako vnímate tajomstvo Veľkej noci?

Je pre mňa nádherné, aj keď veľakrát spojené s nácvikom liturgie. Máme vo farnosti miništrantov, ktorí už vedia, čo a ako počas jednotlivých dní robiť. Je to pre mňa obrovská pomoc.

Prídu dospelí alebo otcovia spolu so synmi, čo je pre mňa veľké povzbudenie. Môžem sa na nich spoľahnúť.

A ktorý deň mi je najmilší? Ak by som mal vybrať len jeden, tak piatok.

Oslovuje ma krížová cesta, na ktorej každý niečo spravil. Panna Mária nevládala niesť kríž so synom v tom fyzickom zmysle slova, ale stála pri ňom.

Šimon mohol na kúsok cesty zobrať kríž. Veronika ma oslovuje na prvý pohľad obyčajným gestom. Ide odsúdencovi utrieť tvár.

Každý z nich urobil niečo. Aj my, ak môžeme spraviť aspoň niečo, spravme to.

Lebo keď každý spraví málo, spolu spravíme veľmi veľa. Ale keď si povieme, že málo za nič nestojí, nikto nespraví nič. Nič sa nezmení a všetko ostane rovnako zlé.

Na krížovej ceste vnímam aj totálnu lásku Krista, ktorá ide až do krajnosti. Boh nám prišiel povedať, že nás miluje, no my sme mu odpovedali tým, že sme ho pribili na kríž.

A on nám ešte aj z toho kríža hovorí, že nás miluje. To je veľká sila.

Ak toto tajomstvo aspoň trochu prežijeme, urobíme veľký krok v duchovnom živote. Je to obrovská výzva pokľaknúť pred takouto veľkou láskou a prosiť o odpustenie. Boh odpúšťa každý hriech. Veď nič horšie ako ukrižovať Božieho Syna sa už stať nemohlo.

No on nám aj to dokázal odpustiť. Máme naozaj úžasného Boha.

Čo by ste chceli veriacim popriať na nastávajúce veľkonočné sviatky?

Aby zažili aspoň na chvíľku vo svojom vnútri dotyk Božej lásky, aby si uvedomili, že Boh ich miluje.

Boh nám dal úplne všetko.

Želám vám, nech vám ten sviatočný zážitok vydrží aj do všedných dní a nech vám pomáha vtedy, keď prídu chvíle, ktoré už také slávnostné nebudú.

Nech vás hreje pri srdci, že to, že sme milované Božie deti, nie je fráza, ale realita.

Pretože nám to Ježiš povedal priamo z kríža. A na kríži sa suché frázy nehovoria.