Vnášajme do života lásku

V posledný februárový deň ste oslávili 60 rokov. Človek pri takejto príležitosti zvykne bilancovať a ďakovať. Za čo ďakujete vy?

Chcel by som poďakovať za život mojim rodičom a ich rodičom. A za život milosti kňazovi Andrejovi Štelinovi, ktorý ma krstil, a tiež pátrovi Protázovi Kolejákovi, ktorý ma vychovával vo viere, katechizoval a umožnil mi, aby som mohol prisluhovať pri oltári.

Potom ma usmerňoval aj pri mojom rozhodovaní vstúpiť do kňazského seminára. Ku primičnému oltáru ma už privádzal statočný kňaz Ján Farkašovský.

Osobitne by som chcel poďakovať Pánu Bohu, ktorý je darca života. Som mu vďačný, že mi umožnil moje životné jubileum osláviť v kruhu blízkych.

Môj otec aj moja mama pochádzali z mnohopočetných rodín, a tak mám veľa bratrancov a sesterníc. V ich prítomnosti a aj v prítomnosti mojich súrodencov, synovcov, neterí a ich detí sme spoločne ďakovali za dar môjho života v rodnej farnosti Nižná.

A na druhý deň, 1. marca, bola ďakovná svätá omša v katedrále v Spišskej Kapitule v prítomnosti vysvätených služobníkov Cirkvi, najmä bratov v biskupskej službe a apoštolského nuncia.

V tomto duchu sa niesol deň môjho osobného vďakyvzdania Pánu Bohu a tým, cez ktorých sa Božia dobrota dostala ku mne.

Kňazskú službu ste prijali ešte za totality, krátko pred revolúciou. Ako si na tie časy spomínate?

Hoci v 80. rokoch Gorbačov začal v Sovietskom zväze perestrojku, v Československu ju až tak cítiť nebolo. Štátna bezpečnosť stále používala metódy neočakávaných návštev niektorých domácností a fár. Zastrašovanie takýmto spôsobom pokračovalo naďalej.

Z druhej polovice 80. rokov vieme aj o súdnom procese s tými, ktorí chceli preniesť katolícku tlač a knihy z Poľska na Slovensko. V Československu teda stále panovali tvrdé pomery a mnohí si veľa vytrpeli.