Vy Slováci nesiete nádej

Dotkol sa Ján Pavol II. hneď vášho srdca?

Diplomatickú misiu som začal 1. apríla 2000. S Jánom Pavlom II. som sa stretával pri pápežských svätých omšiach, ale aj osobne, pri rôznych konkrétnych príležitostiach. Pamätám si dobre na každé stretnutie. Koordinoval som dojednávanie Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou, aj pri tom som sa v novembri 1999 mohol nakrátko stretnúť s pápežom.

Bol silnou osobnosťou, prejavoval pokoj, nádej, dobro, humor, slovanskú blízkosť a ľudské porozumenie. Postupne sa dotýkal môjho srdca čoraz silnejšie.

Vedel sa človeka i fyzicky dotknúť, milo naňho pozrieť, pochopiť ho aj uprostred množstva povinností veľkňaza a štátnika. Cez jeho oči bolo možné vidieť ako do neba, blízko Bohu. Nie som príliš citovo založený, ale toto som pociťoval.

Aké posolstvo ste si z jeho života vzali do svojho každodenného prežívania viery?

Spomeniem až tri posolstvá. Do poslednej chvíle zostať verný vo veciach viery a cti, bez ohľadu na okolnosti. Neopustiť stav osobnej nádeje a hľadať východiská aj tam, kde by sa mohlo zdať, že nie sú. A usilovať sa prejaviť každému aspoň trochu blízkosti, neodsudzovania, prijatia.

V tom sa podobal na Silvestra Krčméryho, ktorý ma presvedčil svojou nezištnosťou o viere, aj preto mi bol pápež ešte bližší.

Osvojili ste si niektoré konkrétne slová Jána Pavla II. ako heslo pre seba?

Slová „nebojte sa“. To je čosi tajomné, upokojujúce, nevysvetliteľné. A potom aj: „Vy Slováci nesiete nádej...“

Hovorí sa, že každý človek mal pri ňom dojem, akoby tam bol v danej chvíli iba preňho. Venoval aj vám stopercentnú pozornosť?