Zvyk svätenia olejov siaha do čias apoštolov

Prečo sa vo Štvrtok Pánovej večere slávia sväté omše dopoludnia aj večer?

Zatiaľ čo dopoludňajšia omša sa zameriava na kňazský úrad a spoločenstvo s biskupom, večerná omša sprítomňuje historickú udalosť Poslednej večere a začiatok Ježišovho umučenia. Hoci tvoria dva samostatné liturgické momenty, oba smerujú k oslave Krista, ktorý daruje sám seba.

Odkiaľ pramení zvyk, že práve v tento deň dopoludnia slávi biskup v katedrálnom chráme svätú omšu so svojimi kňazmi a že kňazi si obnovujú kňazské sľuby?

Ježiš pri Poslednej večeri ustanovil sviatosť kňazstva a Eucharistie. Preto sa na Zelený štvrtok kňazi zhromažďujú okolo svojho biskupa, ktorý je nositeľom plnosti kňazstva, aby prejavili vzájomnú jednotu. Formulár Omše svätenia olejov sa objavuje v rímskych liturgických knihách v siedmom storočí.

V roku 1955 pápež Pius XII. v rámci reformy liturgie Svätého týždňa oddelil svätenie olejov od večernej svätej omše. Obnova kňazských sľubov bola zavedená v roku 1970 za pontifikátu Pavla VI. Je to úkon, ktorý má povzbudiť kňazov k horlivosti vo vedomí daru kňazstva, ktorý je Kristovým darom.

Prečo sa toto slávenie Eucharistie volá Omša svätenia olejov?

Názov Omša svätenia olejov, latinsky Missa chrismatis, je odvodený od hlavného a jedinečného úkonu, ktorý sa počas nej vykonáva – biskup požehnáva a konsekruje posvätné oleje. Názov odkazuje na Krista, ktorý je prameň všetkých sviatostí.

Táto svätá omša je špecifická tým, že sa počas liturgie pripravuje matéria pre sviatostný život miestnej cirkvi na celý rok. Biskup konsekruje svätú krizmu – Sacrum chrisma a požehnáva olej chorých – Oleum infirmorum a olej katechumenov – Oleum catechumenorum.

Bez týchto olejov by nebolo možné vysluhovať sviatosť krstu, birmovania, kňazskú či biskupskú vysviacku, pomazanie chorých ani konsekrovať kostoly a oltáre.