Navštívili sme krajinu svätého Šarbela

Keď sa povie Libanon, mnohým hneď napadne meno svätého Šarbela, na ktorého príhovor sa uzdravili tisíce ľudí po celom svete. S motiváciou poprosiť maronitského mnícha o orodovanie sa vydala i väčšina pútnikov, ktorí do Libanonu putovali spolu s Katolíckymi novinami pri príležitosti 170. výročia založenia najstaršieho katolíckeho týždenníka na Slovensku.

Boli s nami aj manželia z Piešťan, ktorí zájazd po stopách svätého Šarbela vyhrali v našej letnej čitateľskej súťaži Leto so svätými – od Košíc po Libanon. Pre manželov z Bardejova bola zasa púť prvou spoločnou zahraničnou cestou po dlhých rokoch. Veľkou inšpiráciou pre nás bola najstaršia účastníčka púte, ktorá svojou energiou motivovala i v momentoch, keď už nevládali oveľa mladší pútnici.

Maličkú blízkovýchodnú krajinu, ktorej rozloha je takmer pätinová oproti Slovensku, zo západnej strany obmýva Stredozemné more. Teplé počasie tak nie je prekvapujúce ani v októbri, keď sme do Libanonu zamierili my. No v čase nášho príchodu teploty ako nadpriemerne vysoké hodnotili aj miestni. Dôvodom boli horúce vetry z púšte, ktoré počas roka ovplyvňujú podnebie Blízkeho východu.

Kontrasty

Hlavné mesto Bejrút je podobne ako celý Libanon plný kontrastov. Má svoju prímorskú i horskú časť. Niektoré štvrte sú kresťanské, iné zasa moslimské, no obyvatelia sa vzájomne tolerujú. Preto možno vidieť mešitu a kostol hneď vedľa seba. Iným paradoxom sú moderné ulice s drahými obchodmi, ktoré striedajú chudobné robotnícke štvrte.

Od pobrežia povrch krajiny stúpa prudko hore, a keď chcete opustiť hlavné mesto Bejrút smerom na východ, musíte prekonať 1 500-metrový priesmyk. Pohorie Libanon je veľmi atraktívne, na jeho západnej strane nájdete voľne rásť národný symbol – cédre. V zime si popri nich môžete i zalyžovať, keďže snehová pokrývka pri výdatných zrážkach dosahuje v tejto oblasti aj tri metre. Nečudo, veď najvyšší vrch pohoria Kurnat as-Saudá (v preklade Čierne rohy) sa tiahne až do výšky 3 088 metrov nad morom.
 

Ako vyzerala cesta do Libanonu si pozrite vo fotogalérii šéfredaktora KN Igora Hanka (kliknite na fotografiu).

Po stopách svätého Šarbela

Práve do hôr sme sa museli vydať, keď sme putovali za svätým Šarbelom. Jeho hrob sa nachádza v horskom mestečku Anája v útrobách miestneho kláštora. Maronitský mních bol pôvodne pochovaný na mieste, kde je dnes vstup do kláštora. Po tom, ako sa zistilo, že z jeho truhly vyteká neznáma tekutina, bolo Šarbelovo telo exhumované. I keď v čase jeho smrti boli najlepšie podmienky na rozklad tela, mních aj niekoľko mesiacov po úmrtí vyzeral akoby iba spal.

V súčasnosti sú pozostatky svätého Šarbela uložené v drevenej nepriehľadnej truhle. Napriek tomu, že pútnici jeho telo nevidia, atmosféra na tomto mieste je duchovne nabitá. Ľudia tam vo viere prosia o príhovor libanonského svätca, keďže mnohí z predošlých pútnikov zažili v Anáji uzdravenie. I preto sa toto pútnické miesto nazýva Lurdami Blízkeho východu. My sme naše prosby umocnili počas svätej omše v kaplnke iba pár metrov od hrobu svätého Šarbela.

Za maronitským mníchom putujú dnes tisíce pútnikov z celého sveta, no počas života sa o jeho povesti svätosti príliš nevedelo. Samotný Šarbel viedol rezervovaný život a bližšie ho poznali iba bratia, ktorí s ním žili v pustovni. Práve tam prežil posledných 23 rokov, keď skoro celý čas strávil v modlitbe pred oltárom. Mal iba jednoduché lôžko, na ktorom sa prikrýval plstenou dekou. Aj keď toto miesto na prvý dojem ovplýva chudobou, po chvíli zistíte, že na vás pôsobí duchovné bohatstvo, ktoré svätý Šarbel nadobudol svojím odovzdaním sa Bohu v modlitbe, pokore a tichu.

Stopy dnes zrejme najznámejšieho libanonského svätca nás zaviedli i do najvyššie položenej obce v krajine. Bekaa Kafra je rodiskom svätého Šarbela, ktorý sa tam narodil 8. mája 1828 ako posledný z piatich detí. Pokrstili ho ako Jozefa, svoje rádové meno si pri vstupe do kláštora vybral podľa ranokresťanského svätého mučeníka z Antiochie.

Údolie Kadíša

V Bekaa Kafra môžete okrem artefaktov zo života svätého Šarbela obdivovať aj nádherný výhľad do údolia Kadíša. Je to miesto, kde žijú iba kresťania, čo dokazuje prítomnosť kostolov v každej obci a množstvo mariánskych sôch. Na mnohých útesoch vidno tiež pustovne a kláštory, do ktorých sa často dá dostať iba pešo. Jedným z tých, ku ktorým vedie pozemná komunikácia, je kláštor der Mar Antonios Kozahjá. Nachádza sa na odľahlom mieste, kde maronitskí mnísi našli úkryt napríklad pred Osmanmi. Súčasťou komplexu je kostol čiastočne vytesaný do skaly a nádherná jaskyňa svätého Antonína. V múzeu kláštora nájdete najstarší tlačiarenský lis na Prednom východe.
 

Pozrite si tiež fotogalériu redaktora KN Ján Lauka (kliknite na fotografiu).

Najlepšie zachovaný rímsky chrám

Kým údolie Kadíša je čisto kresťanskou oblasťou, v údolí Bekaa, ktoré sa rozprestiera vo vnútrozemí medzi pohoriami Libanon a Anti-Libanon, žijú popri kresťanoch šiiti i drúzi (moslimská sekta, ktorá prijala prvky hinduizmu). Jedným z najzaujímavejších katolíckych chrámov v údolí je Svätyňa Panny Márie zo Zahlé a Bekaa, v ktorej sme slávili svätú omšu. Nad kostolom sa týči 54-metrová veža, na ktorej vrchole je 9-metrová socha Panny Márie.

Z veže je nádherný výhľad na tiahle údolie Bekaa, ktoré bolo dôležitým koridorom pre Babylončanov, Asýrčanov a odohrali sa v ňom aj niektoré kapitoly židovského exilu. Je to veľmi úrodná oblasť, kde sa pestuje tabak, pšenica, zemiaky, bavlna či vinič. Libanonské vína patria medzi tie lepšie, o čom sme sa presvedčili pri degustácii v najväčšom vinárskom podniku v krajine Château Ksara.

Historický ráz údolia umocňujú aj rímske pamiatky v Baalbeku. Chrámový komplex, ktorý patrí k najväčším na Blízkom východe, je zasvätený bohu Jupiterovi. Vstupovalo sa doň veľkými schodmi, ktoré boli často z jedného kusa kameňa. Na nádvorí sú pozostatky dvoch oltárov, za ktorými sa na vyvýšených základoch nachádzajú ruiny hlavného chrámu. Vedľa neho stojí jeden z najlepšie zachovaných rímskych chrámov na svete, ktorý bol zrejme zasvätený Bakchovi.

Mariánske pútnické miesto

Pre kresťanov, ktorí tvoria 35 percent obyvateľov Libanonu, je dôležitým pútnickým miestom Harissa. Katedrálu zo skla a betónu v tvare prevrátenej fenickej bárky nájdete na vrchu nad mestom Jounieh severne od Bejrútu. Veriaci si tam chodia uctievať Pannu Máriu Libanonskú, ktorej sochu priniesli z Francúzska v prvej polovici 20. storočia. Jej autorom je architekt, ktorý projektoval Sochu slobody v New Yorku.

Pod Libanonskou Madonou je Kaplnka zmierenia, pretože libanonskí kresťania hľadajú zmierenie medzi sebou – kresťanské cirkvi na Blízkom východe sú veľmi rozdelené – i zahojenie rán, ktorými po ozbrojených konfliktoch trpí celá krajina. Napriek tomu, že sme tam prišli cez obed uprostred týždňa, v kaplnke sa modlilo viacero pútnikov. Tak sme sa pridali k nim a spoločne prosili o zmierenie nielen pre Libanon, ale i pre naše rodiny.