Svätého Otca považujú za svojho, za Peruánca

Keď sa Robert Prevost stal pápežom, obyvatelia Peru boli veľmi hrdí. Lev XIV. sa 11. novembra vráti na pár dní „domov“. „Nedokážem si ani predstaviť, čo jeho návšteva spôsobí,“ hovorí režisér Marek Poláček.
Monika Šimoničová 03.11.2026
Svätého Otca považujú za svojho, za Peruánca

Všetci Peruánci majú veľkú úctu k Pánovi zázrakov a každoročne v októbri konajú veľké procesie. Snímka: profimedia.sk

Názov krajiny v jazyku kečua, ktorý sa používa najmä v okolí mesta Cusco v pohorí Ánd, znamená „krajina hojnosti“. Režisér a cestovateľ Marek Poláček vysvetľuje, že to bolo centrum ríše Inkov, ktorí si podmanili mnohé národy a kmene. A všetko bohatstvo sa sústredilo v centre ríše. 

„Keď Španieli v roku 1533 dobyli Cusco, boli šokovaní množstvom zlata, ktoré v meste našli. Inkovia si totiž uctievali boha Slnka a zlato považovali za jeho posvätný dar, pretože svojou žltou farbou a leskom pripomínalo slnečné lúče,“ osvetľuje kúsok histórie a pôvod prívlastku.

Keď však pred rokom cestoval po krajine, spoznal jej inú tvár. „V hlavnom meste Lima som Peru absolútne nevnímal ako krajinu hojnosti, skôr naopak. Ľutoval som tie milióny ľudí, ktorí musia žiť v meste bez prírody a trápiť sa v nekonečných kolónach áut. Kamkoľvek sa človek pozrel, videl len samé domy.“ Navštívil aj amazonský prales, kde je príroda k svojim obyvateľom štedrá, no napriek tomu tam žijú veľmi skromne. 

Všetci tamojší, nielen katolíci, však majú veľkú úctu k Pánovi zázrakov - Señor de los Milagros. „Je to najväčší náboženský fenomén Peru,“ hovorí Marek Poláček.

„Počas októbra sa konajú procesie, na ktorých sa zúčastňujú milióny Peruáncov. Obraz Pána zázrakov má čestné miesto v chrámoch, školách a na úradoch. V každom kúte Peru ľudiahovoria o zázrakoch, ktoré sa udiali vďaka Pánovi zázrakov.“

Významným momentom pre krajinu bolo zvolenie Roberta Prevosta za Svätého Otca. „Na ceste po Peru sme zažívali obrovskú radosť z toho, že ich biskup sa stal pápežom. Považujú ho za Peruánca, veď má aj peruánske občianstvo. Boli naňho veľmi hrdí,“ opisuje Marek Poláček. 

„Nedokážem si ani predstaviť, čo jeho návšteva spôsobí. To bude podľa mňa ešte väčšia emócia a duchovné povzbudenie, ako keď Ján Pavol II. navštívil Slovensko po páde totality v roku 1991. Tiež sme ho považovali za nášho pápeža a bol pre nás obrovskou vzpruhou v časoch krízy. No Lev XIV. je ešte oveľa viac peruánsky, ako bol Ján Pavol II. slovenský.“ 

Cirkev v Peru to nemá ľahké. V amazonskom pralese je extrémny nedostatok kňazov, farnosti sú zas veľmi rozsiahle. „Na ilustráciu, Apoštolský vikariát San José del Amazonas je trikrát väčší ako Slovensko a je tam len 16 misijných staníc a 13 kňazov. Cirkev musí hľadať iné spôsoby, ako čo najviac zapojiť laikov, aby miestne cirkevné spoločenstvá nezanikli. Možno aj o tom bude apoštolská cesta Leva XIV.“