Birmovné meno pre veľvyslanca Božieho

Raz som sa v triede pýtal detí: „Kto je tu Janka?“ Nikto nezdvihol ruku. „Kto Mária?“ Opäť nikto. „Kto Anka, Žofka?“ Keď dievčatá sedeli nepohnuto, tak som sa opýtal: „Deti, kto ste?“ Odpoveď znela: „Jennifer, Džesika, Amanda...“ U chlapcov sa objavil Peter, Matúš, Lukáš... Uvedomil som si, že mená u dievčat silno ovplyvnili herečky a speváčky. A o čo vlastne ide pri tých menách?

MENO ČLOVEKA

Malému človiečikovi dajú meno rodičia. Inšpirujú sa pri tom rôznymi vplyvmi. Niekedy je to spomienka na niekoho z rodiny, u niektorých zohrajú rolu celebrity... Mnohí rodičia seriózne rozmýšľajú, či meno ide k priezvisku a tváričke dieťaťa... A tí zbožnejší hľadajú nejakého svätca, ktorý by mohol byť dieťaťu patrónom i vzorom... Meno o človeku veľa napovie, ale ešte viac povie o rodičoch.

KRSTNÉ MENO

Pri krste sa kňaz pýta rodičov: „Aké meno dávate svojmu dieťaťu?“ Keď sa to dozvie, vzápätí tým menom osloví dieťa a povie: „Jožko, Katka... svätá matka Cirkev ťa prijíma s veľkou radosťou. V jej mene ťa poznačujem znakom kríža.“ A Cirkev človiečika prijíma aj s menom, ktoré mu dali rodičia. Ktovie, ako to vníma svätec v nebi, ktorého si rodičia za ochrancu svojho dieťaťa vyvolili?

STOTOŽNENIE SA S MENOM

Ako človek dospieva, so svojím menom sa stotožní alebo ho odmieta. Prečo? Príčin je viacej, ale môžeme ich zhrnúť – lebo nevystihuje celkom presne, kým človek je alebo chce byť. Povedzme v jeho mene nie je jeho identita. Tak si dáva prezývku... Po čase ju možno aj zmení, lebo sa cíti, že je opäť niekto iný.

A stále platí, že meno pre človeka znamená veľmi veľa. Kedysi bolo zárukou kvality, charakteru, zvesti o človekovi. Preto mnohí „pracovali“ i pracujú na svojom mene.

AKO JE TO S BIRMOVNÝM MENOM

Aj vo viere človek postupne dospieva. Preto sa patrí, aby sa ako zodpovedný dospievajúci veriaci vyjadril ku krstnej zmluve, ktorú zaňho uzavreli pri krste jeho rodičia. Krstné meno je mu trvalou pripomienkou.

Ak krstnú zmluvu prijíma, tak sviatosťou birmovania ju verejne potvrdzuje. Stáva sa dospelým kresťanom a nové meno, ktoré si pri tejto príležitosti dáva, vyjadruje jeho rozhodnutie byť Kristovým svedkom. Sviatosťou birmovania sa stáva veľvyslancom Božím – tam, kam ho Pán pošle. A veľvyslanec má mať meno. Volí si ho sám – veď je dospelý.

IDENTITA A VÍZIA

V birmovnom mene je už aj identita, aj vízia, ako bude kresťanstvo žiť. Vyjadruje aj to, kto mu bude v tom vzorom... Aký svätec ho bude v tom sprevádzať. Volil si ho za spoločníka, orodovníka v nebi i ochrancu na zemi, lebo jeho štýl života je mu sympatický.

Birmovné meno má pomôcť človekovi, aby našiel sám seba, svoje miesto i poslanie v živote. Pomôže mu uvedomiť si, kto je a čo má robiť pri budovaní Božieho kráľovstva.