Božia láska nás uzdravuje každý deň

Sviatosťami uvádzania do kresťanského života človek dostáva nový život v Kristovi. Tento život nosíme „v hlinených nádobách“ (2 Kor 4, 7). Preto nový život Božieho dieťaťa, ktorý sme dostali v krste ako mimoriadne veľký dar, môže zoslabnúť, ba môžeme ho aj stratiť hriechom.

Pán Ježiš Kristus, lekár našich duší i nášho tela, ktorý ochrnutému odpustil hriechy a vrátil telesné zdravie, chcel, aby jeho Cirkev mocou Ducha Svätého pokračovala v jeho diele uzdravovania a spásy.

A to aj dvoma sviatosťami uzdravenia: sviatosťou pokánia a pomazania chorých (porov. KKC, 1420 – 1421). Hriech je vo svojej podstate odmietnutie Boha a zdráhanie otvoriť sa jeho láske.

POKÁNIE

Spytovaním svedomia si každý môže uvedomiť, ktoré z Božích prikázaní porušil, čím stratil pokoj duše aj s ďalšími dôsledkami.

Katechizmus Katolíckej cirkvi (1422 – 1423) nás usmerňuje: „Tí, čo pristupujú k sviatosti pokánia, dostávajú od Božieho milosrdenstva odpustenie urážky spôsobenej Bohu a zároveň sa zmierujú s Cirkvou, ktorú hriechom ranili.“

Táto sviatosť sa volá sviatosť obrátenia, lebo sviatostne uskutočňuje Ježišovu výzvu na obrátenie (porov Mk 1, 15). Ide o proces návratu k Otcovi (porov. Lk 15, 18), od ktorého sa človek vzdialil hriechom.

Sviatosť obrátenia je aj má byť sviatosťou pokánia, lebo posväcuje osobný a cirkevný proces obrátenia, ľútosti a zadosťučinenia kresťana hriešnika. V hlbokom zmysle je táto sviatosť aj „vyznaním“, čiže uznaním a chválou Božej svätosti a Božieho milosrdenstva voči hriešnemu človekovi.

Pápež František pripomína, že každý kresťan sa má uznať za hriešnika a úprimne povedať: „Aj ja som hriešnik.“ Na vykonanie dobrej svätej spovede, zmierenia s Bohom, je dôležité zmieriť sa aj s ľuďmi, niekedy aj s tými najbližšími. „Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ (Mt 5, 7).

MILOSRDENSTVO

Milosrdenstvo (v latinčine misericordia) je súcit s trpiacimi, s cudzou biedou; a predovšetkým je to prejav Božej lásky ku všetkému stvoreniu, ale najmä k ľuďom. V Božom zjavení sa milosrdenstvo nachádza na priesečníku dvoch myšlienkových prúdov – súcitu a vernosti.

Milosrdenstvo je prejav Božej lásky, ktorá sa ochotne skláňa k núdznemu, aby ho zachránila, pomohla mu. Na hĺbku významu poukazujú dva výrazy v Starom zákone. 1. chesed – vnútorný cit uvedomenej a chcenej dobroty, ako darujúca láska, ktorá je silnejšia ako zrada; milosť je mocnejšia ako hriech.

Tým milosrdenstvo nadobúda pevný základ a nie je len ozvenou pudovej dobroty, ktorá sa môže mýliť. 2. rachamim – materinská láska (rechem – materské lono), je láska nezištná a ničím nezaslúžená.

Nadobúda rozličné prejavy: dobrota, nežnosť, trpezlivosť, zhovievavosť, milosrdný súcit, čiže ochotná vôľa odpustiť.

Milosrdenstvo je tvorivý dôkaz lásky, ktorá sa nedá premôcť zlu, ale dobrom premáha zlo (porov. Rim 12, 21). Prosme Ducha Svätého, aby nás učil čítať v srdciach, ako pokáním a zmierením máme prežívať Božie milosrdenstvo.