Buďme rozvážni a rozlišujme

Už púštni otcovia (starci) staroveku, ako napríklad sv. Ján Kassián vo svojich Rozhovoroch s mníchmi, múdro upozorňovali, že prvou čnosťou potrebnou na autentický duchovný rast je rozvaha, rozlišovanie (discretio). A na jej získanie je dôležité nespoliehať sa na svoj vlastný úsudok, ale sa radiť s múdrejšími.

Autoreferenciálny človek sa nekonfrontuje so žiadnou autoritou, s ničím a nikým mimo seba. A tam je koreň problému, ktorý naznačuje čitateľ. Pri koreni tohto postoja je vždy svojvôľa, individualizmus a autoreferencialita. Je to slovom rafinovaný individualizmus v Cirkvi.

Autoreferencialita je postoj, keď človek má len svoje vlastné „referencie“ o sebe samom, nekonfrontuje seba s nikým a s ničím. Je charakterizovaný svojvôľou (pyšným spoliehaním sa na svoj vlastný úsudok), ktorú veľkí duchovní učitelia považovali za základnú prekážku autentického duchovného rastu.

Obrátiť sa na autoritu Cirkvi

Samozrejme, v konečnom dôsledku je charizma rozlišovania zverená autentickému učiteľskému úradu Cirkvi. Dnes sa v mnohých kruhoch v Cirkvi pestuje nedôvera voči súčasnému magistériu. V konečnom dôsledku to znamená nahradiť autoritu učiteľského úradu Cirkvi sebou samým.

A tak sa niektorí samozvane stavajú do pozície tých, ktorí rozlišujú, čo je katolícke a čo nie, a ktorí upozorňujú veriacich na šíriace sa bludy v Cirkvi. Kto ich ustanovil do tejto úlohy?

Na Slovensku skutočne máme niektoré webové stránky, ktoré šíria veľmi rozporuplné a pochybné články vnášajúce zmätok do myslí a sŕdc veriacich, ktorí - keď ich čítajú bez potrebnej ostražitosti a formácie - sú bezbranní pred ideológiami, ktorých sú tieto weby neraz nositeľmi.

Už na to viackrát upozornili i otcovia biskupi, ale vždy vo všeobecnej rovine, ponechávajúc rozlišovanie na kňazoch a veriacich. Ani čitateľ nespomína vo svojej otázke konkrétne webové stránky. Situácia čoraz jasnejšie ukazuje potrebu pomenovať konkrétne webové stránky a vyjadriť sa k ich obsahu.

Odporúčam čitateľom, aby sa v prípade rozpakov obrátili na svojho kňaza, prípadne priamo na biskupa ohľadom konkrétnych webových stránok, ktoré spochybňujú autoritu Druhého vatikánskeho koncilu, pokoncilových pápežov, či biskupov a platnú disciplínu Cirkvi. Je potrebné ich identifikovať a varovať pred nimi veriacich.

Ostražitosť

V tejto chvíli je užitočné upozorniť čitateľov, že nie všetky webové stránky, ktoré píšu o Katolíckej cirkvi a viere, sú skutočne katolícke. Niekedy ani nie je jasné, kto prevádzkuje tú-ktorú webovú stránku. V takom prípade odporúčam najväčšiu ostražitosť a kritický postoj.

Pre veriacich so slabšou schopnosťou rozlišovať by som odporúčal takéto weby ani nečítať. Ak nejaký web prevádzkuje nejaké spoločenstvo, treba preskúmať, o aké spoločenstvo ide.

V Kódexe kánonického práva nájdeme v druhej knihe o Božom ľude kapitoly o združeniach veriacich. Hovorí sa tam o verejných združeniach a súkromných združeniach. Cirkevné právo chráni takéto spoločenstvá pred pokušeniami individualizmu a autoreferenciality tým, že ich podrobuje cirkevnej autorite.

Cirkevné právo upozorňuje, že „nijaké súkromné združenie veriacich sa v Cirkvi neuznáva, ak jeho štatút nepreskúmala kompetentná vrchnosť“ (CIC 299 § 3). Veriaci majú vstupovať najmä do takých združení, ktoré „kompetentná cirkevná vrchnosť buď zriadila, buď pochválila, alebo odporúčala“ (CIC 298 § 2).

Cirkevné právo zdôrazňuje, že „nijaké združenie si nemá privlastniť označenie katolícke, ak na to nedala súhlas kompetentná cirkevná vrchnosť“ (CIC 300). Preto nepovažujme okamžite každý web s katolíckou tematikou za katolícky. To, či je katolícky a či má katolícky obsah, má posúdiť kompetentná cirkevná vrchnosť.

A ďalší kánon (CIC 216) spresňuje, že „nijaké podujatie si nemá nárokovať na označenie katolícke, ak na to nedala súhlas kompetentná cirkevná autorita“. A to sa týka aj prevádzkovania webových stránok. Katolíkovi odporúčam, aby čítal Cirkvou schválené webové stránky a voči ostatným bol opatrný a kritický a radil sa s kompetentnými.