Buďme zodpovední za seba i za tých, čo prídu po nás

Bolo by zaujímavé vedieť, kto sú „skutoční“ katolíci. Prípadne - trochu na odľahčenie - kto sú tí „neskutoční“? Do takéhoto delenia asi netreba zachádzať. Vzbudzuje rozpaky, keď sa niektorí na verejnosti označujú za pravých kresťanov, ozajstných katolíkov a podobne.

Lebo skúsenosť ukazuje, že niekto môže byť navonok „neskutočne“ zbožný, takmer svätý, a doma alebo v práci skutočne neznesiteľný. A naopak.

Početnosť aj kvalita

Samozrejme, prajeme si, aby veriaci chodievali pravidelne do kostola, modlili sa, žili svoju vieru. Ale ak takí nie sú, nie je to dôvod ich zo spoločenstva vylučovať. Práve naopak, je to o dôvod navyše, aby sme sa ich usilovali pritiahnuť, nadchnúť, zapáliť.

Svätý Otec hovorí, že Cirkev je ako poľná nemocnica. Každý v nej má miesto. Cieľom je slúžiť a liečiť. Nie oplotiť zdravých a vylúčiť zranených. Inak povedané, čo sa týka otázky: jedno treba robiť a druhé nezanedbávať. Nemusíme do protikladu stavať počet s kvalitou: treba aj rásť čo do počtu, aj sa snažiť, aby sme neboli povrchní.

Čo sa týka sčítania, to je, prirodzene, občianska záležitosť, ale i pri nej treba - tak ako všade - uviesť pravdivé údaje a urobiť, čo osoží pre spoločné dobro. Je zrejmé, že štatistické údaje sú nevyhnutné na fungovanie spoločnosti, na rozhodnutia na úrovni štátu, miest a obcí. Na základe získaných dát sa nastavujú priority, infraštruktúra, služby.

Takisto z nich pre nás vyplývajú benefity aj povinnosti. Keď spoločnosť vie, koľko má obyvateľov, v akom sú veku, kde sú rozmiestnení a tak ďalej, dokáže reagovať na ich potreby. Vie lepšie odhadnúť, koľko a akých treba zabezpečiť služieb, čo urobiť do najbližších rokov. Berie sa do úvahy, kto má aké životné podmienky, aká je socioekonomická a kultúrna štruktúra spoločnosti. A z toho potom vyplynie množstvo vecí.

Ak sa ukáže, že rastie počet osamelých, štát bude musieť nájsť spôsob, ako sa o nich postarať. Ak bude trendom klesajúci počet detí, spoločnosť sa musí pripraviť na demografickú krízu. Keď v určitých odvetviach rastie vzdelanosť, možno počítať s investíciami a rozvojom tým smerom.

Kresťanstvo na formovaní budúcnosti

A, samozrejme, sčítanie sa dotkne aj oblasti náboženského života. Keď sa ku kresťanskej viere prihlási taký počet obyvateľov ako v minulosti, štát to bude brať do úvahy a s cirkvami rátať ako doteraz pre množstvo oblastí. Ak tento počet výrazne klesne, klesne aj možnosť angažovať sa, zavážiť, mať priestor v kultúre, vo vzdelávaní, v médiách. A takisto možnosť získavať podporu pre cirkevné diela.

Ak si teda prajeme, aby kresťanská viera mala podiel na formovaní našej budúcnosti, treba každému pripomenúť, aby sa k nej prihlásil, hoci môže byť menej praktizujúci, menej angažovaný než pravidelní návštevníci kostolov. Samozrejme, nemalo by zmysel, aby sme boli kresťania len „na papieri“. Keď však chceme Slovensko na kresťanských princípoch rozvíjať, cieľom je „vlažných“ pre vieru zapáliť a vzdialených pritiahnuť, nie ich vylučovať alebo sa od nich dištancovať.

Menšie cirkvi vedia, že potrebujú každého člena, a sú v tejto veci uvedomelé a zodpovedné. V Katolíckej cirkvi trochu hrozí, že si ľudia povedia: veď je nás dosť. Čože na mojom prihlásení záleží? Lenže. Musíme dať pozor, aby sme nedopadli ako tí hostia, čo mali doniesť na svadbu po džbáne vína. Oni si však povedali: ja donesiem vodu. Veď sa v tom množstve stratí. Tušíte, ako to dopadlo.

Každý jeden máme zodpovednosť - za našu budúcnosť, budúcnosť Slovenska, aj za tých, čo prídu po nás - zodpovednosť prihlásiť sa k svojej viere. Nepoprieť ju, ale ju aj pri sčítaní vyznať. „Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach,“ zdôraznil Pán Ježiš v evanjeliu (Mt 10, 32).

Aj sčítanie ľudu bude na to príležitosťou. Na osobné svedectvo i na evanjelizáciu. Určite to bude téma v rodine, na pracovisku, v škole. Keď povieme, že sa k viere prihlásime, dostaneme možnosť o tom s ľuďmi hovoriť. Azda práve tam sa trochu ukáže, či sme teda tí „skutoční“ katolíci.