Cena svätej omše je nekonečná

Vaša otázka sa týka takmer neznámeho zvyku sláviť šesť omší ako prejav úcty Kristovmu utrpeniu, od jeho zajatia cez odsúdenie, potupenie, ukrižovanie až po zmŕtvychvstanie, ktoré môžu byť obetované za zomrelých aj za živých.

Táto prax vychádza len zo súkromných zjavení údajne odobrených pápežom Klementom XII., a určite nepatrí k oficiálnemu a zaručenému duchovnému pokladu Cirkvi. Bez toho, aby som sa dotkol niekoho, kto o týchto omšiach počul alebo si žiada ich sláviť, by som chcel poukázať na podstatu obetovania svätej omše za živých alebo zomrelých.

VŽDY NANOVO

Spoločenstvo veriacich v Krista prijalo jeho veľkonočný dar eucharistickej obety od apoštolov a od počiatku vnímalo, že slávením Eucharistie nielen napĺňajú jeho príkaz „toto robte na moju pamiatku“ (1 Kor 11, 24), ale majú účasť na jeho obete, ktorá sa vždy nanovo sprítomňuje a prináša Bohu aj ako obeta Cirkvi.

Do nej sú zahrnutí všetci jej členovia, tak živí, ako i zomrelí, a ako eucharistická obeta môže byť prinášaná aj za konkrétnych veriacich.

Jej hodnota bola kresťanom známa dávno, ako to nádherne vyjadrila svätá Monika, matka svätého Augustína, ktorá mu pred smrťou povedala: „Moje telo pochovajte hocikde, netrápte sa preň. Len o jedno vás prosím, aby ste na mňa pamätali pri Pánovom oltári, kdekoľvek budete.“

NEKONEČNÁ CENA

Najdôležitejší účinok, niekedy sa nazýva aj „ovocím“ každej svätej omše, je spojenie s Kristom. A to môžeme vnímať dvojako. Zo strany Pána Ježiša ide vždy o nekonečnú cenu jeho umučenia, smrti a zmŕtvychvstania a úplnú túžbu po posvätení nás ľudí.

Veríme, že toto ovocie svätej omše prijímame tým intenzívnejšie, čím viac sa chránime hriechu, otvárame srdce pre počúvanie Boha, modlíme sa, sústredene prežívame svätú omšu, túžime po Ježišovi, čoho najhlbším prejavom je prijatie svätého prijímania.

Z našej strany je však schopnosť prijať Božie požehnanie, Ježišovo evanjelium a prežívať vieru vždy obmedzená, pretože sme nedokonalí. Z toho vyplýva fakt, že hoci je cena svätej omše nekonečná, môžeme ju obetovať za živých i zomrelých aj viackrát, opakovane.

GREGORIÁNSKE OMŠE

Ak ide o zomrelých, je starobylým zvykom Cirkvi sláviť omšu pri oznámení o úmrtí, v deň pohrebu alebo na rôzne výročia. Samozrejme, možno spomenúť aj takzvané gregoriánske sväté omše, ktoré majú svoju tradíciu v Cirkvi.

Účinok svätej omše za zomrelých však nezávisí od toho, kde, kedy, prípadne kým je omša slávená, pretože jej ovocie vyplýva z vykupiteľskej smrti Ježiša Krista.

Z našej strany je obetovanie svätej omše za zomrelého najmä obetou, modlitbou a prejavom lásky, ako to vyjadril svätý Ambróz, keď o zomrelých povedal: „Milovali sme ich počas života, neopúšťajme ich ani v smrti, kým ich svojimi modlitbami nezavedieme do Pánovho domu.“

DUCHOVNE PRIPRAVENÍ

Je veľmi vzácne, ak nielen „dáme odslúžiť“ svätú omšu za našich zomrelých, ale podľa možností sa na nej ako rodina aj zúčastníme a prijmeme Eucharistiu, prípadne predtým aj sviatosť zmierenia.

Ak je svätá omša obetovaná za nás, usilujme sa prežiť ju aktívne, nábožne, sústredene a urobme všetko preto, aby sme boli duchovne pripravení prijať sväté prijímanie.

Nemusíme sa teda trápiť tým, kto a kde nám odslúži klementínky alebo gregoriánky, ale sústreďme sa na to, aby sme svätú omšu prežili vo viere ako najsvätejšiu Kristovu obetu a sami k nej pripojili vlastnú obetu ako vrúcnu modlitbu za našich živých i zomrelých.