Chválospevy sú nádherné modlitby

Chválospev (gréc. hymnos) je lyrický žáner, druh ódy. Dodnes má charakter velebenia, chvály. Básnici v nej vždy vyjadrovali krásu, dobro, ušľachtilosť, vznešené myšlienky. Hymna je žánrom vysokého štýlu. Autor oslavuje a velebí objekt, ktorý je sám osebe zárukou duchovnej hodnoty. 
Štefan Fábry 26.09.2019
Chválospevy sú nádherné modlitby

Prosím o vysvetlenie, či počas chválospevu Magnificat – Velebí moja duša Pána a Te Deum – Teba, Bože, chválime, sa má sedieť alebo stáť a prečo? Aký je pohľad liturgika?

Albert, Východné Slovensko

Odpoveď na otázku nie je jednoznačná. V bežnom modlitbovom či liturgickom živote počas roka sa totiž s chválospevom Magnifikat a hymnom Te Deum stretávame predovšetkým v liturgii hodín. Chválospev Magnifikat je zaradený ako evanjeliový chválospev do vešpier. Tam platí zásada, že počas neho všetci účastníci modlitby stoja (porov. Všeobecné smernice liturgie hodín 263).

Hymnus Te Deum má svoje miesto pri posvätnom čítaní v nedele (s výnimkou Pôstneho obdobia), slávnosti a sviatky a cez vianočnú a veľkonočnú oktávu. Aj o ňom platí, že sa počas jeho prednesu stojí, rovnako ako cez všetky ostatné hymny (porov. tamže). Je však zaužívané, že pri súkromnom slávení liturgie hodín jednotlivcom nie je nutné tieto postoje zachovávať.

V eucharistickej liturgii sa s chválospevom Magnifikat môžeme stretnúť pri responzóriovom speve po prvom čítaní v bohoslužbe slova, a to predovšetkým na sviatky Panny Márie. Vtedy počas neho, prirodzene, sedíme tak, ako pri speve akéhokoľvek žalmu alebo biblického chválospevu. 

Keďže však liturgia svojou povahou vyjadruje nielen oslavu Boha, ale i spoločenstvo so svätými, najmä s preblahoslavenou Pannou Máriou, a Cirkev pri nej velebí Boha vďačným chválospevom podobne ako Mária, je niekde zaužívané zaradiť chválospev Magnifikat v závere svätého prijímania ako úkon vzdávania vďaky (tzv. gratiarum actio), a to predovšetkým v omšiach o Panne Márii.

Neexistuje predpis, ktorý by nariaďoval, že počas vzdávania vďaky po svätom prijímaní treba stáť, pretože je možné zaradiť sem aj mnohé iné piesne a spevy, ktoré nie vždy sú hymnami. No ak je niekde bežné, zrejme pod vplyvom liturgie hodín, počas spevu Magnifikat po svätom prijímaní stáť, je vhodné tento zvyk ponechať.

S hymnom Te Deum sa môžeme pri slávení Eucharistie stretnúť predovšetkým pri ďakovných omšiach na konci roka, či už občianskeho alebo školského, po skončení duchovných cvičení, u nás aj pri Veľkonočnej vigílii. Keďže ide o oslavný chválospev, počas jeho spevu stojíme.

Treba však dať pozor na nesprávny zvyk - nahrádzať tento chválospev piesňou č. 525 z JKS s rovnakým názvom Teba, Bože, chválime. Ide o pieseň z Nábožných výlevov Andreja Radlinského so známou melódiou Jozefa Haydna vo „valčíkovom“ trojštvrťovom takte. Text piesne je síce inšpirovaný chválospevom Te Deum, ale určite nie je jeho náhradou alebo „kratšou verziou“, preto počas nej určite nie nutné stáť.