Cirkev nekomplikuje život veriacim

Predložená otázka je veľmi náročná. Najskôr treba urobiť dôkladný rozbor konkrétnej situácie. Ako zdôrazňuje Katechizmus Katolíckej cirkvi, láska manželov samou svojou povahou vyžaduje jednotu a nerozlučiteľnosť.

Ján Duda 17.10.2019
Cirkev nekomplikuje život veriacim

Priateľ nie je pokrstený, už raz mal svadbu v kostole. Jeho bývalá žena začala užívať drogy a ohrozovať život dieťaťa a celej rodiny. Nasledoval civilný rozvod. Ja mám všetky sviatosti. Chcela by som svadbu v kostole. Je možné, aby priateľ mal opäť svadbu v kostole?

Zuzana, západné Slovensko


V otázke sa píše, že priateľ už raz mal sobáš v kostole. Keďže je nepokrstený, logicky usudzujem, že prvý sobáš mal s katolíčkou s dišpenzom od manželskej prekážky (porov. CIC 1086). To znamená, že jeho prvé manželstvo bolo síce pred Cirkvou platné, ale nebolo sviatostné (sviatostné manželstvo vzniká iba medzi pokrstenými).

O čitateľke usudzujem, že je slobodná katolíčka a chce sa platne zosobášiť s priateľom, ktorý je civilne rozvedený. Črtajú sa tu dve riešenia. Zámerne píšem, že sa iba „črtajú“; až podrobnejšia analýza ukáže, či aspoň jedno riešenie bude možné. Prvým je proces manželskej nulity, ktorý sa robí na cirkevnom súde. Je 12 manželských prekážok, 9 dôvodov neplatnosti manželského súhlasu a dodržanie takzvanej kánonickej formy (spôsob uzavretia manželstva pred Cirkvou).

Cirkevný súd, ak ho o to priateľ požiada, preskúma, či jeho manželstvo vzniklo alebo nevzniklo. Lebo ak nájde hoci len jeden dôvod neplatnosti, manželstvo nevzniklo. Preto odporúčam prípad konzultovať s odborníkom, respektíve vlastným farárom a podať žiadosť na cirkevný súd, aby rozhodol. Druhým možným riešením je „rozlúčenie manželského zväzku v prospech viery“.

Platné manželstvo môže rozlúčiť iba pápež, avšak pri naplnení aspoň jedného z dvoch špecifických predpokladov. Jedným z nich je manželstvo, ktoré nie je sviatostné (čo by bol prípad manželstva priateľa). Druhý predpoklad vynechám, lebo neprichádza do úvahy. Jednoducho by to znamenalo, že priateľ by mohol listom požiadať pápeža, aby jeho prvé manželstvo „z dôvodu, že jeho prvé manželstvo nebolo sviatostné“ rozlúčil a, ak by mu pápež vyhovel, mohli by ste sa spolu zosobášiť v kostole. Avšak také jednoduché to nie je.

Platná legislatíva uvádza ďalšie tri podmienky: nesmie byť ani priateľ, ani vy, tou osobou, ktorá nesie väčšiu vinu na rozbití prvého manželstva (čl. 4, bod 2), a nie je nijaká možnosť znovunastolenia manželského života (čl. 4, bod 1). Treťou podmienkou, ktorá sa žiada od vášho priateľa je, že sa chce dať pokrstiť a uzavrieť nové manželstvo s katolíčkou (čl. 7, § 2). Ak váš priateľ spĺňa tieto predpoklady, môže pápeža poprosiť o rozlúčenie prvého manželstva. Prosba sa podáva prostredníctvom diecézneho biskupa.

Normy, ktoré treba zachovať pri prosbe pápežovi, neboli nikdy publikované v úradnom časopise Svätej stolice preto, aby si nikto nemyslel, že Cirkev a pápež je „za udeľovanie rozvodov“ a nerešpektuje nerozlučiteľnosť manželstva. Boli poslané iba biskupom. Ale v súčasnosti už sú prístupné na webovej stránke www.vatican.va a je možné si ich prečítať vo svetových jazykoch. Ide konkrétne o normy, ktoré treba zachovať pri rozlúčení manželského zväzku v prospech viery, vydané Kongregáciou pre náuku viery 31. apríla 2001.

Sú to však iba predpisy, ktoré treba zachovať na úrovni diecézy. Nepoznáme, podľa ktorých postupuje Úrad pre manželské záležitosti existujúci pri Kongregácii pre náuku viery. Spisy kontroluje a pápežovi to predkladá prefekt kongregácie. Dúfam, že som v základných rysoch zrozumiteľne vysvetlil situáciu i riešenia. Som presvedčený, že veci nestoja tak, že veriacim Cirkev komplikuje život, ale ide o veci závažnej teologickej povahy, akou je nerozlučiteľnosť manželstva. Na druhej strane prijímanie Eucharistie určite stojí za námahu a obetu, ktorú treba niekedy podstúpiť.