Čítajme, čo je nám osožné

Táto otázka mi je veľmi blízka, lebo v mladosti som sám mal presne ten istý problém, ktorý ma priviedol až na hranicu vnútornej depresie a spovedník mi musel pod poslušnosťou zakázať čítať mystické spisy.

V evanjeliu jednoznačne nachádzame Ježiša dobrého, milého a láskavého. Aj keď hovorí o utrpení, nikdy ho nevyhľadáva, neoslavuje, ani nestavia do centra života. Stredobodom je láska. 
 

Skôr načúvajme posolstvu radosti

Osobné mystické skúsenosti veriacich sú súkromným posolstvom pre ich vlastné dobro. Boh komunikuje s každým odlišne, lebo sme rozdielni. Pochádzame z inej kultúrnej a dejinnej epochy a každý má vlastný život a prežívanie. Nedajú sa zovšeobecňovať.

Mnohí títo ľudia mali nejaké osobné trápenie či chorobu a hľadali zmysel svojho utrpenia a ťažkostí. Preto je pochopiteľné, že ich Ježiš posilňoval, že ich bolesť má zmysel. Prehnané vyjadrenia boli výrazom aj literárneho štýlu, ktorý sa v danom dejinnom úseku používal.

To oni potrebovali počuť tie slová, aby si zachovali nádej. Ale nie je to posolstvo adresované všetkým. Máte Ježiša v srdci, aj k vám sa prihovára. Možno práve vy potrebujete počuť, naopak, posolstvo radosti. Ježiš chce, aby ste boli šťastná a naplnená.

Je veľmi nebezpečné nasilu vnucovať súkromné posolstvá od Boha všetkým. Nepáči sa mi, že ľudia, ktorí sa neustále oháňajú posolstvom Ježiša rehoľnej sestre či kňazovi berú tieto slová vážnejšie ako samotné evanjelium.

To už je sektárske zmýšľanie, ktoré nemá v Cirkvi čo hľadať. I keď Cirkev dovolí čítanie určitých mystických spisov, neznamená to, že len ten pohľad je správny.

Znamená však, že určitým ľuďom, ktorí sú v podobnej situácii, to pomôcť môže. Čítanie mystických spisov a ich zneužívanie na propagovanie niečoho, čo nie je blízke evanjeliu, je smutný jav. Poukazuje na inklináciu človeka viac k senzáciám ako k Božiemu slovu. 

Posledné slovo má vždy láska

Aj mne „zbožné duše“ nosia „papieriky“, knihy a citáty rôznych súkromných zjavení, akoby to bolo najdôležitejšie na svete a všetci katolíci sa tým museli riadiť. Nechcem nikoho pohoršiť, ale ide to rovno do koša.

Nevenujem tomu ani len tú česť, že by som si to prečítal. Oberalo by ma to o čas venovať sa Božiemu slovu zachytenému vo Svätom písme vysvetlenému učiteľským úradom Cirkvi.

Tam je všetko, čo potrebujem pre svoj duchovný život. Iste, určité mystické posolstvá môžu niekomu pomôcť, preto mnohé z nich majú cirkevné schválenie. Ale cirkevné schválenie neznamená absolutizáciu a monopol pravdy všetkého, čo v nich je. Ide skôr o dovolenie používať to, komu je to osožné.

Napríklad pre ťažko chorých. Osobne neodporúčam čítať tie, ktoré sú často veľmi odtrhnuté od bežnej reality. Môžu narobiť viac škody ako osohu. Treba čítať a meditovať nad Božím slovom.

Tam je Ježiš zreteľne ukázaný ako Boh a človek, ktorý chce šťastie človeka. A keď hovorí o kríži, tak o situácii, ktorá človeka plného lásky nezlomí. Posledné slovo má vždy láska, ktorá chce radosť pre človeka. Ak už pozemskí rodičia chcú dobre svojim deťom, prečo by Boh mal chcieť, aby jeho deti len trpeli?

Zlý duch často dobrých ľudí znepokojuje a mätie a chce Boha vykresliť ako prísneho a tvrdého, aby odviedol ľudí od neho. Nedajte sa znechutiť, verte v dobrého Boha.

Som jezuita a náš zakladateľ sv. Ignác z Loyoly hovoril, že to, čo spôsobuje v duši nepokoj, aj keby to bolo pod zásterkou niečoho dobrého, nemôže pochádzať od Boha. Lebo poslaním Boha a jeho anjelov je šíriť pokoj, lásku a radosť.

Mojím odporúčaním je nečítať tieto spisy a súkromné posolstvá. Radšej čítajte evanjelium a načúvajte Božiemu hlasu v svojom vlastnom srdci a som si istý, že tam objavíte dobrého Boha, ktorý chce vašu radosť. Možno potom sama napíšete mystický spis, ktorý pomôže druhým ľuďom veriť v Otca, ktorý nás má rád.