Dôležitá je vnútorná túžba

V minulosti i teraz vo výnimočných situáciách, keď je nemožné prijať Eucharistiu, pápeži povzbudzovali k duchovnému prijímaniu. Čo je duchovné prijímanie? Tridentský koncil definoval tri spôsoby prijatia sviatosti Eucharistie: „Niektorí ju prijímajú výlučne sviatostne, ako hriešnici; iní výlučne duchovne, a to sú tí, ktorí jedia nebeský chlieb aktom túžby, živou vierou činnou skrze lásku (porov. Gal 5, 6) a obsahujú tak jej ovocie a úžitok; tretí ju prijímajú sviatostne a súčasne duchovne (kánon 8).“ 
 

Spájame sa s Kristom v Eucharistii


Duchovné prijímanie je teda spôsob, ako sa spojiť s reálnou prítomnosťou Ježiša Krista v Eucharistii skrze túžbu aj vtedy, keď túto sviatosť nemôžeme prijať (teda nielen v čase pri sledovaní svätej omše v televízii, ale i mimo neho). Duchovným prijímaním získavame ovocie a úžitok sviatosti Eucharistie - a nimi sú Kristova prítomnosť v našej duši a Božia milosť.

Duchovné prijímanie však nikdy úplne nenahrádza prijatie Eucharistie: „Lebo v podobe chleba sa ti dáva telo a v podobe vína sa ti dáva krv, aby si prijímal Kristovo telo a krv a mal s ním spoločné telo a spoločnú krv. Takto sa stávame aj nositeľmi Krista, keď naše údy preniká jeho telo a krv“ (Z Jeruzalemských katechéz).

V Eucharistii je Kristus prítomný reálnou prítomnosťou a v duchovnom prijímaní je Kristus prítomný „len“ pôsobiacou prítomnosťou. Je to asi tak, ako keď si s nejakou osobou, ktorú máte radi, telefonujete. V rozhovore jej preukazujete city lásky a vnímate, čo vám ona hovorí (duchovné prijímanie); a na druhej strane, keď s tou osobou ste reálne, a teda dáte jej celú svoju pozornosť a ona ju dá vám, preukazujete jej lásku a ona ju preukáže vám (sviatostné a duchovné prijímanie – ideálny prípad). A iba sviatostné prijímanie je, keď síce prijmete reálne Ježiša v Eucharistii, ale ani neviete, koho ste prijali.

Duchovné prijímanie je vlastne tá vzácna pozornosť voči Ježišovi v Eucharistii skrze vašu túžbu. Ježiš je Boh, ktorý sa stále dáva a je k nám vždy pozorný. Iný ani nevie byť. Aj teraz je taký, keď čítaš tieto riadky. Nevadí, že to necítiš. Viera je postavená na rozhodnutiach, nie na citoch. A my sme k tejto pozornosti voči nemu stále pobádaní milosťou. Môžeš mu ju opätovať, a tak ho duchovne prijať. A to ho poteší. Koľkokrát denne? Záleží na tebe. Čím viac, tým má Ježiš viac radosti a ty lepší vzťah s ním. Ak to robíš, pamätaj, že je to milosť. 
 

Podmienky duchovného prijímania
 

Prvou je, že osoba sa nachádza v milosti posväcujúcej, a teda nie v ťažkom hriechu. Má vrúcnu túžbu po spoločenstve s Kristom, vieru v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii a má v sebe lásku. Jednou z podmienok na duchovné prijímanie je nachádzať sa v stave milosti posväcujúcej.

V našej súčasnej situácii pre ohrozenie koronavírusom (ale i v inom čase, pre iné prekážky, ktoré prináša život) môže byť však celkom ťažké ísť na svätú spoveď, ktorou sa odpúšťajú ťažké hriechy. Pán Boh i Cirkev pamätajú i na túto situáciu. Boh nechce, aby niekto zahynul, keď upadne do hriechu, a preto aj v Katechizme Katolíckej cirkvi v bode 1452 sa píše: „Keď ľútosť pochádza z lásky k Bohu milovanému nadovšetko, volá sa ,dokonalá' (je to ľútosť z lásky – caritatis contritio).  Táto ľútosť odpúšťa všedné hriechy; dosiahne aj odpustenie smrteľných hriechov, ak zahŕňa pevné predsavzatie pristúpiť k sviatostnej spovedi, len čo to bude možné.“

Takže i v tejto situácii skrze dokonalú ľútosť, ktorá odpúšťa aj ťažké hriechy, je možné duchovné prijímanie s duchovným úžitkom. A keď prekážka pominie, treba ísť na svätú spoveď. K sústredeniu na duchovné prijímanie pomáha všetko to, čo vám umožní dať čo najväčšiu pozornosť hosťovi, ktorý prichádza do vašej duše. Teda ticho, príprava, dostatok času, postoj tela.