Držme sa Boha a o iné sa báť nemusíme

Počarovanie je konanie, ktorého cieľom je ublíženie inému človeku pomocou zlých duchov. Jedna osoba privoláva diabla – zvyčajne cez okultistu, aby jej pomohol pôsobiť na inú osobu. Okultista v mene objednávateľa robí magický rituál s úmyslom škodiť obeti. Účinok nespôsobuje samotný rituál, ale zlý duch, ktorý koná cez okultistu. Toto je veľmi nebezpečné, lebo sa tu spája nenávisť preklínajúceho, okultistu a zlého ducha.

Zlorečenie znamená slovami darovať zlo inému. Ide o vyslovenie slov – o pomenovanie zla, ktoré chceme, aby postihlo danú osobu (vyslovenie vulgarizmov ešte nie je zlorečením, neškodia inému človeku, môžu len vzbudiť nepokoj), prípadne o urobenie nejakého gesta, ale bez priameho a bezprostredného privolávania zlých duchov. Zlorečiaci zvyčajne ani nemá úmysel privolávať zlých duchov, len v hneve vyslovuje prianie konkrétneho zla.

Uvedené činy sú vždy, nezávisle od okolností a úmyslov, ťažkým hriechom proti láske voči blížnemu (porov. KKC 1756).
Môže byť toto zlo účinné? Konferencia biskupov Toskánska v Pastoračnej nóte o mágii (1994) hovorí, že odpoveď je ťažká a treba skúmať každý konkrétny prípad zvlášť, ale nemôžeme vylúčiť účasť démonického sveta. Obrady exorcizmu zase považujú tento druh zla za reálnu možnosť s odôvodnením, že zlý duch s radosťou využíva ľudskú zlobu na to, aby uskutočnil svoje plány nenávisti a ničenia.

Prečo Boh také niečo dopustí? Jednak preto, že nám daroval slobodu, teda aj možnosť hrešiť – konať zlo, ubližovať iným. A byť slobodným znamená niesť aj následky konania, tak vlastného, ako aj konania iných voči mne. Okrem toho Boh to dopúšťa aj na naše duchovné dobro (porov. Rim 8, 28; KKC 395). Teda aby sme sa cvičili v dobre skrze boj proti tomu, čo je opakom dobra. Aby sme mali príležitosť duchovne rásť; aby sme dosiahli väčšie zásluhy, čistejšie a vyššie čnosti a aby sme urýchlili svoje kráčanie k nemu.

Z uvedeného vyplýva, že sa nemusíme báť. Boh to má v svojich rukách a dal nám aj účinnú ochranu. Je ňou normálny život modlitby a spojenia s Pánom. Počarovanie a zlorečenie až na vzácne výnimky, ktoré Boh dopustí, majú totiž prekážku v intenzite kresťanského života danej osoby, proti ktorej je toto zlo namierené.

Platí tu, že čím hlbší duchovný život, tým viac sme chránení pred vplyvmi tohto druhu. A ak sa aj v zriedkavých prípadoch zakorenia nejaké účinky v osobe, ktorá je v Božej milosti, spôsobené škody sú vo všeobecnosti dosť obmedzené. Taliansky exorcista Salvucci to vysvetľuje obrazom kovovej dosky a špongie. Keď na nich lejeme vodu, do kovovej platne nevsiakne, ale špongia nasaje vodu do seba. Voda je ako zlorečenie, srdce zjednotené s Bohom je ako kovová platňa, srdce plné hriechu je ako špongia.

Preto počarovanie a zlorečenie vôbec nemusia účinkovať, ak nie sme pre ne otvorení. A ak predsa len, tak je to z Božieho dopustenia a pre naše duchovné dobro.