Duch prorokov sa podriaďuje prorokom

Chvála Boha, modlitba, ktorá nás pozdvihuje k nemu, je prejavom človeka odnepamäti. Poznáme slovo aleluja, hebrejsky hallelujah, v preklade chváľme Pána. Táto modlitba je vlastná židovskej a kresťanskej viere.

V žalmoch vidíme, že Židia oslavovali Boha spevom, tancom, hrou na hudobných nástrojoch. Chvála sa týka celého človeka, i jeho emócií a tela. Je pravdepodobné, že podľa zvyku aj Pán Ježiš a učeníci chválili Boha nielen spevom, ale i tancom.

NIE VŠETKO BUDUJE

V kresťanských spoločenstvách je preto chvála na mieste. Môžeme sa však pri nej stretnúť s prejavmi, ktoré vzbudzujú otázky. Napríklad príliš hlučná modlitba, ktorá sa mení až na pokrikovanie, skákanie či iné prehnané prejavy.

Niekedy dochádza až k extrému, keď účastníci v akomsi duchovno-psychickom rozpoložení v podobe dezintegrovaných psychických prejavov (krik, neovládateľný smiech a pohyby) prestanú ovládať svoje emócie a prežívanie.

Žiaľ, tieto prejavy niektorí považujú za pôsobenie Ducha Svätého. Na niektorých stretnutiach sa stáva, že účastníci sú príliš vyzývaní na určité prejavy. Je za tým dobrý úmysel, ale výsledkom môže byť čisto ľudská aktivita a pocit manipulácie.

Tieto prehnané prejavy nie sú na mieste a oprávnene mnohým nesedia. Všetko je nám síce dovolené, ale nie všetko buduje (porov. 1 Kor 10, 22). Spoločná chvála tiež buduje spoločenstvo, a preto by i ona potrebovala formáciu a rozlišovanie.

SPOLOČNÁ CHVÁLA

Napriek týmto prejavom chválové stretnutia umožňujú dať zažiť Božiu prítomnosť. Ak je chvála prežívaná ako stretnutie s Kristom, človeka naplňuje ovocím Ducha: radosťou, útechou a pokojom (i v prípade, že sa Božia milosť uzdravujúco dotkne niektorých našich rán a dôjde k slzám).

Toto ovocie v nás pretrváva aj po skončení chvál. Duch Svätý však ponecháva človeka slobodného v tom, ako túto chválu prežíva: niekto pri nej sedí alebo stojí, v srdci prežíva radosť a pokoj a nepotrebuje sa inak prejavovať.

Iný tlieska, ruky dvíha k Bohu alebo sa vyjadruje miernym tanečným pohybom. Je dobré, ak modlitba chvál umožňuje aj stíšenie, načúvanie Pánovi v tichu srdca. Chválami môžu byť i takzvané biblické tance, keď sa výroky Písma vyjadrujú gestami.

VOĽBA STRETNUTIA

Súčasťou chvál môžu byť aj prejavy radosti, ktoré nemusia byť v pravom zmysle ovocím Ducha Svätého. Ako sa vieme „rozjariť“ pri iných podujatiach s dobrou hudbou, tak sa vieme veseliť i pri chválach.

Účastníci sa touto prirodzenou radosťou vzťahujú k Bohu, i keď ani tak nepramení z prežívania Božej prítomnosti, ale z atmosféry stretnutia. Pokiaľ nedochádza k spomenutým extrémnym prejavom, netreba ju odmietať, veď k ľudským emóciám patrí, netreba sa však nútiť prežívať ju a prispôsobovať sa okoliu.

Je na mieste pamätať na slová Písma: duch prorokov sa podriaďuje prorokom, lebo Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja (porov. 1 Kor 14, 33). To sa týka i prežívania chvál. Preto je dobré učiť sa ovládať svoje prehnané emócie a prežívania, a to i cez každodennosť žitú pod vládou Ježiša Krista.

Ak je niekto, naopak, rezervovanejší, môže sa odvážiť viac dovoliť Božej milosti uvoľniť svoje emócie, veď i tie patria Pánovi a sú tu aj nato, aby sme prostredníctvom nich chválili Pána. Vždy však buďme slobodní vo voľbe stretnutia, ktoré nám sedí.