Hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji

Mám otázku ohľadom smrti. Niekedy sa zamýšľam nad tým, čo bude, keď zomriem, a ovládne ma strach, panika. Ako sa s tým vyrovnať? Dá sa na smrť pripraviť?
MAŤO, ZÁPADNÉ SLOVENSKO

Michal Zamkovský, Cssr 30.10.2024
Hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji

Keď umierame s Pánom, s Pánom aj vstaneme z mŕtvych. Ilustračná snímka: pixabay.com

Uprostred života nás obklopuje smrť, znelo motto stredoveku. Ľudia sa snažili zápasiť so smrťou, nejako sa s ňou vyrovnať, lebo ju vnímali ako prítomnú. Dnes, keď sa hlása kult večnej mladosti, chceme na smrť zabudnúť.

Pamätám si, že keď na dedine niekto zomieral, tak sa v dome zozbierali blízki i vzdialení a modlili sa. Tieto modlitby pri zomrelom boli až do pohrebu každý deň. Pohrebný sprievod s rakvou išiel potom na cintorín celou dedinou a aj tí, čo neboli v sprievode, vychádzali z domu, aby sa so zomrelým rozlúčili.

Ako chlapec som vnímal, že keď zomrel niekto po šesťdesiatke, tak to už bol dosť starý človek. Dnes, keď mám ďaleko po sedemdesiatke, tak ma prekvapí, keď zomrie niekto mladší odo mňa. A umierajú aj moji rovesníci, a tak si viac uvedomujem, že aj ja zomriem. Všetci zomrieme, ale nikto nevie kedy. To budí strach. Ale dôležitejšia otázka ako to, či zomrieme a kedy zomrieme, je, či sme pripravení zomrieť.

SMRŤ NIE JE KONIEC

Strach, ktorý mnohí zoči-voči smrti cítime, je prirodzený. Neboli sme stvorení pre smrť. Boli sme stvorení pre život. Smrť však nie je koniec. Pre nikoho z nás. Každý človek, ktorý kedy žil, je stále nažive v tom či inom stave – buď v stave milosti, alebo v stave nemilosti.

Smrť je tá veľká chvíľa nášho života, keď sa definitívne rozhodujem, kam chcem patriť. Konca svojho života sa nemusíme obávať. Nemusíme žiť v hrôze z toho, čo príde potom, keď raz zavrieme oči. Bez ohľadu na to, ako ďaleko sme od Boha ušli, bez ohľadu na to, ako často sme sa voči nemu prehrešili, stále máme čas dobre sa rozhodnúť. Podobne ako márnotratný syn aj my sa môžeme vrátiť do Otcovho domu s vedomím, že Otec nás prijme s otvorenou náručou. Náš strach sa tak premení na nádej.

Viacerých ľudí som už takto cez vysluhovanie sviatosti odprevádzal a mohol som pozorovať tú premenu. „Kiežby si mal pravdu,“ povedal mi muž, ktorý mnoho rokov nepristupoval k sviatostiam a teraz urobil krok k Bohu. „Čím väčší hriešnik, tým má väčšie právo na moje milosrdenstvo,“ pripomína Ježiš sv. Faustíne. Boh nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. Badáme, že nie je smrť ako smrť.

VEĽKÉ PREKVAPENIE

Lotor sa v poslednej chvíli svojho života obrátil na Ježiša: Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. A počul tie nádherné slová: Veru, hovorím ti, dnes budeš so mnou v raji.

Bol to naozaj dobrý lotor, lebo na konci života ukradol raj. Dostal sa do raja. Ako? Tým, že ho zlomila Kristova láska a prijal milosť. Ešte dnes budeš so mnou v raji – hovorí mu Ježiš, lebo raj je iba tam, kde je Kristus. Iba v ňom máme skutočný život a iba s ním vstupujeme vierou do raja.

Ako to často po svätom prijímaní vyznávame aj v piesni: „Tebe žijem, Ježiš môj, tebe Ježiš, umieram, v živote i po smrti tebe patriť si žiadam. Moje srdce úbohé prijmi, Bože, láskave, naveky chcem tvojím byť a žiť v tvojej oslave.“

Keď umierame s Pánom, s Pánom aj vstaneme z mŕtvych. To nám pripomína aj liturgia Cirkvi, keď pri pohreboch počúvame: „Veď tým, čo veria v teba, Bože, život sa neodníma, iba mení. A keď skončíme život v smrteľnom tele, máme pripravený večný príbytok v nebesiach.“ Táto naša nádej vyháňa strach. Áno, priznávam, že mám obavu zo smrti, ale predovšetkým čakám na veľké prekvapenie.