Ján Krstiteľ – hlas, ktorý bol viac ako prorok

Prorok Malachiáš hovorí, že jeho príchod bude aj časom požehnania a obnovy (porov. Mal 3, 6 - 12). Nad tými, ktorí sú spravodliví a slúžia Bohu, sa Pán zľutuje ako otec nad synom, ktorý mu slúži (porov. Mal 3, 17).

Aby tých spravodlivých bolo čo najviac, Boh pošle pred svojím príchodom Eliáša, ktorý „obráti srdce otcov k synom a srdce synov k ich otcom“ (Mal 3, 24). Podľa vzoru Eliáša, ktorý prišiel pred Elizeom, bude poslaný nový „Eliáš“, aby pripravil príchod Pána v srdciach ľudí. 
 

S Eliášovým duchom a mocou

 
Ján Krstiteľ nebol znovuoživený Eliáš, ale osoba, ktorá mala jeho moc a poslanie. Ohlasoval pokánie (porov. Lk 3, 8; Mt 3, 2. 8) a dôsledné konanie podľa Pánovho Zákona - ako prorok Eliáš v svojej dobe. Eliáš bojoval za kult pravého Boha a nebál sa ísť do konfrontácie s prorokmi pohanského boha Bála (porov. 1 Kr 18, 20 - 40).

Postavil sa proti nespravodlivému konaniu izralského kráľa Achaba a jeho manželky Jezabel. Podobne Ján Krstiteľ vystúpil proti nezákonnému vzťahu Herodesa Antipasa a Herodiady. 

V Lukášovom evanjeliu nájdeme častejšie identifikáciu Ježiša s postavou Eliáša ako stotožnenie Eliáša a Jána Krstiteľa, čo je príznačné pre Matúša a Marka.

V stati o zvestovaní Zachariášovi anjel Gabriel oznamuje, že syn, ktorý sa mu narodí, sám pôjde pred Pánom s Eliášovým duchom a mocou, aby „obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud“ (Lk 1, 17).

Týmito slovami je ohlásené poslanie sv. Jána Krstiteľa. Mal znovunastoliť súlad a pokoj v rodinách a v spoločnosti. Kresťanská tradícia tak v ňom vidí naplnenie Malachiášovho proroctva.

Svätý Lukáš do veršov evanjelia vkladá poznanie a pochopenie Jána Krstiteľa v svojej kresťanskej komunite: Ján bol askéta, výnimočný prorok, ktorý prevýšil všetkých starozákonných prorokov, a ako Pánov predchodca vyzýval na obrátenie. 
 

Nerozpoznaný predchodca ani Mesiáš 
 

Postava Eliáša bola pre Židov dôležitá z mesiánskeho hľadiska. Mesiáša mal predchádzať Eliáš, ktorého však nerozpoznali v Jánovi Krstiteľovi, a tak argumentovali, že ešte neprišiel. Ježiš svojich učeníkov uisťuje, že Eliáš už prišiel, ale nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli. Taký osud stihne aj Syna človeka.

Podľa evanjelistu učeníci pochopili, že tieto Ježišove slová sa vzťahujú na Jána Krstiteľa (porov. Mt 17, 10 - 13). Ježiš nehovorí o fyzickom druhom príchode Eliáša, ale o osobe, ktorá prevezme jeho úlohu, ktorá už dokonca prišla, ale ostala nerozpoznaná, podobne ako mesiášstvo Ježiša Krista ostalo nerozpoznané.

Ján Krstiteľ podstúpil utrpenie a podstúpi ho aj Ježiš; jeho úloha predchodcu nespočíva len a na prvom mieste v ohlásení Mesiášovho príchodu, ale aj v anticipovaní jeho smrti. „Všetko obnoví“ alebo dá do pôvodného stavu, a tým pripraví cestu Pánovi.

Jeho úloha „obnoviteľa“ má aj eschatologický ráz – odkazuje na nápravu pred nastolením vlády dvanástich kmeňov Izraela, v ktorej hlavným sprostredkovateľom má byť Eliáš.
 

Hlas z púšte – Ženíchov priateľ
 

V Jánovom evanjeliu sa Ježišov predchodca neidentifikuje s Eliášom a nepripisuje si ani status proroka, aj keď farizeji v ňom rozpoznali eliášovské charakteristiky. On sám sa charakterizuje jednoducho ako „hlas“.

Takto dáva viac vyniknúť osobe Ježiša, jeho prvenstvu a skutočnosti, že Ježiš je tým pravým Ženíchom Izraela. Otázka rozpoznania predchodcov a Mesiáša je aktuálna aj v našich životoch, aby sme jednoduché znaky, často ukryté v púšti každodennosti, dokázali prečítať ako dôležité míľniky, ktoré nás nasmerujú na Ježiša.