Je vznešené modliť sa za zomrelých

Ako vieme zo Zjavenia, po smrti nás čaká Pán, ale jeho prítomnosť môžeme prežívať v troch vzťahoch, a to v závislosti od toho, ako sme prežili svoj život tu na zemi a ako sme sa dali vtiahnuť do vzťahu s Pánom.

Život vo večnosti

Teda môžeme žiť vo vzťahu neba a plnej blaženosti: „Veď naša vlasť je v nebi“ (Flp 3, 20). Alebo očistca, keď je duša už zachránená, ale nie je pripravená na stretnutie s Pánom v láske a očisťuje sa: „Dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň“ (1 Kor 3, 13 – 15).

Alebo pekla, kde Pán je prítomný svojou spravodlivosťou a človek, ktorý Pána vedome odmietal a žil v neposlušnosti voči nemu, žije vo veľkej bolesti a smútku: „A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami“ (Mt 25, 30).

Ľudia v nebi dosiahli cieľ svojho života – večné spojenie s Pánom a naše modlitby viac nepotrebujú, lebo sú s Bohom v jeho prítomnosti a zahrnutí nekonečnou láskou, prijatím a radosťou. Ľudia v pekle naše modlitby nedokážu prijať, lebo ich rozhodnutie pohŕdať Bohom je trvalé a naše modlitby ho nedokážu pozmeniť.

Svätá Cirkev však o nikom netvrdí, že je v pekle. Iba o niektorých s istotou tvrdí, že sú v nebi, sú to naši svätí. Takže našu modlitbu potrebujú zosnulí, ktorí žijú v očistci, kde sa očisťujú od svojho zamerania na seba a nie na Pána a učia sa nezištne milovať.

O väčšine ľudí i o vašom známom nemáme žiadnu istotu, či sa nachádza v nebi, očistci alebo v pekle. A keďže nikomu z nás neprináleží súdiť životy druhých, ale iba Pánovi, ako sa i píše vo Svätom písme: „Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc. Vtedy každý dostane pochvalu od Boha“ (1 Kor 4, 5), je dobré modliť sa za zomrelých, aj keď z toho, čo o nich vieme za pozemského života, zdá sa, že o to veľmi nestáli.

Ježiš túži, aby sme všetci boli spasení

Nikto z nás však nevidí, čo sa odohralo medzi nimi a Pánom v hodine smrti, povedal by som v sekunde smrti. Možno ste počuli, ako sa sv. Terézia z Lisieux modlila za obrátenie vraha odsúdeného na trest smrti.

Keď ho išli popraviť, tak sa nechcel dať vyspovedať, ale v poslednej chvíli si to rozmyslel a uctil si Krista na kríži, a tak sa môžeme nádejať, že bol zachránený až v poslednej minúte svojho života. Svätica mala z toho veľkú radosť.

Cirkev sa neustále modlí a prihovára za obrátenie svojich detí a nikdy sa nevzdáva sprostredkovať im Záchrancu. Veď je výslovnou Pánovou vôľou: „Ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“ (1 Tim 2, 4). Takže ak sa modlíme za zosnulých, napájame sa na večné Božie rozhodnutie zachrániť všetkých.

Veď preto prišiel Ježiš Kristus na zem. Aby nám ukázal lásku Boha Otca a zachránil, čo sa stratilo (porov. Lk 15). Každý dobrý otec a mama chce, aby ich deti boli šťastné a mali sa dobre, tak to chce i náš nebeský Otec. Čo sa týka viery, iste, pre spásu je dôležitá, ale ani tú nám v konečnom dôsledku neprináleží súdiť.

Nikdy nepoznáme a ani nebudeme poznať všetky dôvody, na základe ktorých ľudia robia svoje rozhodnutia. I viera je Boží dar a v katechizme sa píše: „Svet, v ktorom žijeme, sa často zdá veľmi ďaleko od toho, o čom nás uisťuje viera. Zlo a bolesť, nespravodlivosť a smrť, ktoré zakusujeme, akoby protirečili dobrej zvesti; môžu otriasť vierou a stať sa pre ňu pokušením“ (KKC, 164).

Existuje veľa modlitieb za zomrelých, ktoré sa môžeme modliť. Možno ale poznáte korunku Božieho milosrdenstva, ktorú keď sa modlíme pred Ježišom v Eucharistii, možno skrze ňu obsiahnuť každý deň úplné odpustky pre duše v očistci. Ďakujem, že pomáhate pri spáse duší.