Ľudský duch je upriamený na hľadanie Boha

Konverzia – obrátenie – znamená opustiť cestu omylu a hriechu a rozhodnúť sa pre Boha. Každý deň máme urobiť krok od sebectva k láske, od ľahostajnosti k aktivite, od uspokojenia sa s priemernosťou k túžbe po svätosti.
Ľuboš Tvrdý 03.12.2020
Ľudský duch je upriamený na hľadanie Boha

Ako je to s konvertovaním neveriaceho alebo veriaceho z inej konfesie do Rímskokatolíckej cirkvi? Aký je postup?

Simona, východné Slovensko

Druhý vatikánsky koncil hovorí, že nekresťanské náboženstvá obsahujú tiež niečo sväté a pravdivé (porov. Nostra aetate 2). To však neznamená, že medzi náboženstvami nie je nijaký podstatný rozdiel a sú teda rovnaké.

To dobré a pravdivé, čo sa môže nachádzať v iných náboženstvách, považuje Katolícka cirkev za prípravu na evanjelium (porov. Lumen gentium 16). Aj keď majú rôzne náboženstvá veľa spoločných vecí, v mnohom sa od seba značne odlišujú a v niektorých veciach sú dokonca navzájom nezlučiteľné.

Preto nemôžeme tvrdiť, že všetky náboženstvá sú v podstate rovnaké.

Jedným kľúčom neodomkneme každé dvere

Na túto tému som čítal zaujímavé prirovnanie o kľúčoch. Aj keď kľúče otvárajú zámky a sú vyrobené z kovu, nemôžeme tvrdiť, že jedným kľúčom sa dajú odomknúť všetky dvere. Nosím so sebou zväzok kľúčov, no konkrétne dvere odomknem iba jediným kľúčom.

Preto nemôžem povedať, že všetky kľúče sú rovnaké. Tak ani náboženstvá nie sú rovnaké a kresťanstvo nemožno považovať za vzájomne zameniteľné s inými náboženstvami. Potvrdzuje to sám Ježiš Kristus, keď povedal: „Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6).

V každom človeku je skrytá túžba po niečom väčšom, nekonečnom - po Bohu. Preto, kto úprimne hľadá Pravdu, je nadchnutý duchovnou krásou, hĺbkou a nevyčerpateľným pokladom milostí, ktoré Boh vložil do Katolíckej cirkvi.

Rozlišujeme

Ľudí, ktorí chcú vstúpiť do Katolíckej cirkvi, môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria ľudia, ktorí nie sú pokrstení. Títo najskôr absolvujú katechumenát – teda prípravu dospelého na prijatie krstu, Eucharistie a birmovky. Nestačí teda iba prejaviť vôľu byť pokrstený.

Potrebné je dobre sa oboznámiť s pravdami našej viery, naučiť sa modliť a osvojiť si život podľa kresťanskej viery. Po takejto dôkladnej príprave kňaz predstaví katechumena biskupovi, ktorý zhodnotí úmysel katechumena i jeho prípravu a rozhodne o udelení sviatostí.

Druhú skupinu tvoria ľudia, ktorí boli pokrstení mimo Katolíckej cirkvi. Títo absolvujú katechetické poučenia, ktoré sú zamerané na prehĺbenie kresťanskej viery a vysvetlenie rozdielov medzi učením Katolíckej cirkvi a ostatných kresťanských cirkví. Súčasťou tejto cesty je aj duchovná príprava.

Dĺžka nie je časovo vymedzená. Kňaz predstaví kandidáta biskupovi, ktorý zhodnotí jeho žiadosť a rozhodne o ďalšom postupe. Sviatosť krstu sa nemôže opakovať. (Roku 2013 katolíci a evanjelici uzavreli dohodu o vzájomnom uznávaní krstu – pozn. redakcie.)

Preto ak neexistuje rozumná pochybnosť, podmienečný krst sa nedovoľuje udeliť. Stredobodom obradu prijatia je vyznanie viery a prijatie sviatostí birmovania a Eucharistie.

Zvláštne postavenie v tejto druhej skupine majú kresťania patriaci do východných cirkví, ktoré nie sú zjednotené s Rímom. V ich prípade stačí zložiť vyznanie viery, keďže birmovanie prijali pri krste. Kresťania východných cirkví si ponechávajú svoj obrad. Teda na našom území sa zaraďujú do Gréckokatolíckej cirkvi.

Mená konvertitov sa zaznačia do osobitnej knihy. Tá neobsahuje toľko záznamov ako napríklad matrika krstov či pohrebov. Tie voľné stránky nám môžu pripomenúť, že konverzia má byť súčasťou života nás všetkých.