Manželskou odlukou sa manželstvo neruší

Keď sa pre závažné príčiny spoločný život manželov stáva nemožným, možno požiadať o manželskú odluku.

Pod týmto pojmom sa rozumie oslobodenie od povinnosti manželského spolunažívania. Neznamená to, že manželia sú cirkevne rozvedení. Manželská odluka umožňuje, aby manžel a manželka žili oddelene. No ich manželstvo je stále platné, preto nemôžu uzavrieť nové manželstvo a sú viazaní zachovávať vernosť voči sebe.

Manželská odluka je teda len pozastavenie určitých práv a povinností, ktoré vyplývajú z manželstva. Spoločenstvo celého života nemôže byť naplno uplatnené, pokým pretrváva príčina odlúčenia.

Kódex kánonického práva stanovuje tri dôvody, ktoré vedú k manželskému odlúčeniu: 1. cudzoložstvo, 2. fyzické alebo duševné nebezpečenstvo pre jedného z manželov alebo pre deti, 3. iné závažné príčiny, ktoré sťažujú spoločný život. Medzi závažné príčiny môžeme zaradiť krutosť, opovrhnutie, hanobenie, útlak, navádzanie na kriminálnu činnosť, nútenie k praktizovaniu iného vierovyznania. Takéto správanie však nemá byť len vážne, ale aj časté a opakujúce sa, a tak jedine separáciou sa dá tomuto zlu vyhnúť. 

Prvý dôvod môže viesť k trvalej manželskej odluke. Cudzoložstvo však musí byť vedomé a dobrovoľné. Nemôže ísť iba o akési podozrenie alebo pochybnosť o vernosti. Taktiež nevinná stránka nesmie dať sama dôvod na cudzoložstvo, súhlasiť s ním, či sama sa ho dopustiť. Ak nevinná stránka odpustila previnilému manželskému partnerovi, zanechala svoje právo na manželskú odluku. 

Druhý a tretí dôvod môže pozastaviť manželské spolužitie iba dočasu, pokým pretrváva príčina odluky. Ak táto príčina pominie, manželia by mali obnoviť manželské spolužitie. Môže sa však stať, že vzájomné vzťahy medzi manželmi sú natoľko rozvrátené, že obnovenie manželského spolužitia je nemožné.

Ak sa nevinná stránka rozhodne využiť právo na odluku a preruší manželské spolužitie, musí do šiestich mesiacov požiadať biskupa o manželskú odluku. Žiadosť predkladá biskupovi prostredníctvom svojho farára.

Manželské spolužitie ako spoločenstvo celého života je prirodzeným spôsobom, ako uskutočňovať ciele manželstva. Preto sa manželská rozluka musí chápať v prvom rade ako náprava existujúceho zla alebo ako prevencia zla, ktoré ohrozuje manžela alebo deti. Nie je to však zrušenie či anulácia manželstva, ale len pozastavenie určitých práv a povinností, ktoré z manželstva vyplývajú.