Manželstvo je obrazom spojenia Krista s Cirkvou

Pastorálna konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu Gaudium et spes hovorí, že „manželská láska, spájajúc ľudské hodnoty s božskými, privádza manželov k dobrovoľnému vzájomnému sebadarovaniu, ktoré sa prejavuje citmi a výrazmi nežnosti, preniká celý ich život a práve svojím ušľachtilým uplatňovaním sa zdokonaľuje a vzrastá.

Tým vysoko prevyšuje čisto erotickú náklonnosť, ktorá, egoisticky udržovaná, sa rýchlo a poľutovaniahodným spôsobom rozplýva. Úkony, ktorými sa manželia intímne a čisto spájajú, sú čestné a dôstojné, a ak sa konajú spôsobom skutočne ľudským, vyjadrujú a napomáhajú vzájomné darovanie sa, ktorým sa navzájom radostne a vďačne obohacujú“ (GS 49).

Telesná intimita je teda súčasťou manželstva a - ako povedal pápež Pius XII. - manželia nerobia nič zlé, keď sexuálnu rozkoš hľadajú a tešia sa z nej. Prijímajú to, čo im Stvoriteľ určil. 

Pri intímnom zblížení manželov je nevyhnutné zachovanie úcty voči druhému. Jeden z manželov teda nemôže nakladať s telom druhého, ako a kedy sa mu zachce. Za mojou túžbou nemôže stáť len uspokojenie vlastných pudov, pretože tým nebudujem ani neposilňujem jednotu manželstva.

Intímne zblíženie manželov teda nesleduje vlastné potešenie a užívanie si, ale sebadarovanie. Na sebadarovanie sa nemôže pozerať ako na povinnosť, ktorú musí partner vyplniť, ani ako na právo, ktoré si môžem nárokovať.

Preto súčasné učenie Cirkvi nepovažuje za dokonané také manželstvo, v ktorom bol intímny styk vykonaný násilím (proti vôli jedného z manželov), pod vplyvom omamných látok alebo v stave opitosti. Taktiež je nevyhnutné, aby manželský intímny styk bol uskutočnený ľudským spôsobom.

Tento spôsob rešpektuje nielen slobodnú vôľu manželov, ale ani neprotirečí cieľom manželstva, ktoré je zamerané na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí.

Keď jeden z manželov takéto sebadarovanie neustále odmieta, potrebný je trpezlivý prístup, láskavý rozhovor zameraný na hľadanie a odstránenie príčin, ale aj pomoc odborníka.

Ak po platnom uzatvorení manželstva vôbec neprišlo k jeho dokonaniu (konzumovaniu), teda k intímnemu styku zameranému na plodenie, takéto manželstvo môže byť rozlúčené. Dišpenz od manželstva uzavretého a nedokonaného udeľuje jedine rímsky veľkňaz.

Žiadosť o takýto dišpenz sa posiela diecéznemu biskupovi, ktorý nariadi vyšetrovanie tejto skutočnosti. 

Pokiaľ je príčinou nedokonania manželstva zneplatňujúca prekážka (impotencia) alebo iný dôvod neplatnosti manželstva (simulácia manželského súhlasu, psychická neschopnosť, násilie, strach), pred pápežským dišpenzom sa uprednostňuje proces nulity manželstva.

Žiadosť o posúdenie  neplatnosti manželstva sa cez miestneho farára podáva na biskupský úrad.