Mesiáš bol človek Ježiš

Nepochybne pán Ivan číta Sväté písmo pozorne, ako veriaci kresťan, ktorý vyznáva Kristovo božstvo. Preto sa mu zdajú zvláštne typicky ľudské Ježišove prívlastky, ako to, že bol „stvorený“ alebo „menší“ od anjelov.

Predsa ak bol Ježiš Boh, tak nemohol byť stvorený, veď Boh jestvuje stále. A v žiadnom prípade ako Boh nemôže byť menší od anjelov. Nuž, pri takýchto zvláštnostiach treba nutne zohľadniť niekoľko skutočností.

Absolútne vyjadrenia

Prvou skutočnosťou, na ktorú neslobodno pri čítaní Písma zabudnúť, je, že nemožno hľadať v každej vete absolútne vyjadrenia, a to tým skôr, ak hovoríme o Bohu. Nemožno vtesnať božstvo do jednej vety. Tá môže vyjadriť iba určitú malú čiastku pravdy.

Na zreteli treba mať nevyhnutne aj druhú skutočnosť – a to, že zložité či ťažké texty treba vykladať v súvislosti s kontextom. Konkrétne List Hebrejom píše o Ježišovi z rôznych hľadísk a prvým z nich je antropologické hľadisko.

Najmä v prvých dvoch kapitolách autor listu kladie dôraz na to, že Ježiš bol človek – a práve táto ľudská prirodzenosť robí Krista veľmi odlišným od anjelov, podobne aj my ľudia sme odlišní od anjelov. V stati, z ktorej je aj náš text (porov. Hebr 2, 5 – 18), autor postupuje metódou porovnávania Ježiša s anjelmi.

Používa na to Žalm 8 o vysokej hodnote človeka, aby vyjadril, že Kristus bol plne človek ako každý smrteľný človek (porov. Hebr 2, 6). V hebrejskej pôvodine žalmu je v otázke „Čože je človek?“ (Ž 8, 5) použité zriedkavé slovo enóš, ktoré možno voľne preložiť ako chorľavec, slabučký, nevyliečiteľný, smrteľník.

Autor listu dobre poznal daný žalm s jeho zameraním na človeka vo svojej slabosti, ale aj sláve, ktorú mu dal Stvoriteľ (porov. Ž 8, 7), a preto sa vyjadril, že Ježiš sa nehanbil za to, že ostatní ľudia sú jeho bratmi a sestrami (porov. Hebr 2, 12).

Predostrel Ježiša ako nášho „súrodenca“ – z ľudského rodu, a teda ako menšieho od anjelov.

Ježiš bol i človek

V spomínanom verši (porov. Hebr 2, 9) autor po prvý raz od začiatku listu vyslovil meno „Ježiš“, hoci je zrejmé, že už o ňom hovoril od prvej kapitoly. Evidentne chcel svätopisec takto zdôrazniť práve Ježišovo ľudské meno, teda že nehovorí o Ježišovi iba ako o Bohu.

Napokon aj náš čitateľ Ivan pozorne vnímal pozoruhodnú zvláštnosť, že tento „Ježiš“ je „stvorený“, že je „menší“ od anjelov. No nasledujúce slová „ovenčený slávou“ a „pretrpel smrť“ možno čitateľa už až tak veľmi neudivili. V nich sa ľahšie vníma na pozadí víťazstvo Boha nad smrťou, teda božský rozmer.

Ibaže koniec verša „okúsil smrť za všetkých“ predsa len pevne zdôrazní, že Ježiš zomrel ako človek. Svätopisec teda jasne predstavuje Ježišovo človečenstvo pomocou znamenitého starozákonného textu. Nový zákon hovorí o Ježišovom človečenstve na mnohých miestach.

I keď to patrí k podstate nášho vierovyznania, totiž, že Boh sa stal človekom, je to istým spôsobom aj veľmi náročná náuka na porozumenie. Podobne ako veríme, že bol počatý a deväť mesiacov bol v lone Márie, že sa narodil, postupne rástol alebo že celkom iste a konkrétne trpel a zomrel.

Tieto a podobné skutočnosti charakterizujú človeka. Nič z tohto sa bežne nepripisuje božstvu. Podobne práve tento verš zdôrazňuje najprv Ježišovu ľudskosť a nie jeho božstvo, čím vlastne aj vysvetľuje pravdy viery v takého Boha, ktorý sa k nám priblížil absolútne. Až po smrť.

Podľa toho istého listu Boh k nám začal najvznešenejšie a najzrozumiteľnejšie hovoriť práve prostredníctvom vteleného Slova, Ježiša, i keď aj táto reč „človečenstva“ je iba odbleskom Božej slávy (porov. Hebr 1, 1 – 3). Určite je však nádeje plným povzbudením pre človeka.

Ešte jedna skutočnosť môže pomôcť porozumeniu aj Listu Hebrejom a má historicko-náboženské pozadie. Totiž adresáti listu boli židokresťania s veľkým záujmom o židovské ustanovizne a bolo ich treba uistiť, že Mesiáš bol človek Ježiš, čo patrí k pilierom našej viery.

Boh z Boha sa stal človekom – Ježišom z Nazareta. Jednak autor listu bol kresťan a jednak písal pre rodiacu sa kresťanskú komunitu so silnými židovskými náboženskými tradíciami. Na začiatku listu teda predkladal základnú náuku o Ježišovom človečenstve.