Modlitba posvätného ruženca vitalizuje duchovný život

Modliť sa? Pre veriaceho človeka je to otázka života a smrti, pretože bez modlitby sa nemôžeme spasiť. Modlitbou vstupujeme do vzťahu s Bohom, približujeme sa k nemu a dovoľujeme mu v nás konať. V modlitbe poznávame Boha i jeho vôľu. Hovorí sa, že s kým sa stretávame, takými sa aj stávame.

Boh je láska, pokoj, milosrdenstvo. Preto keď sa stretávame s niekým, kto je láskavý, milosrdný, odpúšťajúci, učíme sa - ak máme otvorené srdce - aj my byť takými. Modlitba je zároveň čas očisťovania, hlbšieho posväcovania a poznávania našich životných ciest.

Ako sa modlíme, tak aj žijeme. Aký je náš vzťah k Bohu, taký je aj náš vzťah k ostatným ľuďom. Práve ľudia, ktorí konajú veľa dobrého, sa denne veľa modlia, lebo vedia, že bez Božej milosti sú bezmocní.

My ľudia sme tak stvorení, že každý z nás v sebe nosí túžbu po Bohu, ktorý je večný, a preto nič konečné nás nedokáže naplniť a uspokojiť, lebo srdce ostáva poloprázdne. Dokáže nás naplniť iba on, ktorý je nekonečný. Preto modlitba by mala mať výhradné miesto v našom živote.

Zhrnuté evanjeliové posolstvo

Čím je špecifická modlitba ruženca? Keď počúvame životopisy svätcov dnešnej doby, takmer každý mal v obľube modlitbu ruženca. Či to bol sv. Ján Pavol II., sv. Matka Tereza z Kalkaty, sv. Ján Bosco, nedávno blahorečený Carlo Acutis i sv. Páter Pio z Pietrelciny.

Páter Pio hovoril o modlitbe ruženca ako o perle medzi modlitbami, lebo vychádza z Božieho slova a je v nej zhrnuté celé evanjeliové posolstvo. Pritom táto modlitba je jednoduchá, lebo sa skladá z modlitieb Otče náš, Zdravas̒, Mária, Sláva Otcu a fatimskej modlitby.

Je jednoduchá tiež preto, lebo sa ju môže modliť každý človek. No zároveň je veľmi hlboká, pretože obsahuje tajomstvá Ježišovho života, v ktorých sú ukryté základy našej kresťanskej viery.

Špecifická je tiež preto, lebo pri tejto modlitbe vstupujeme do Máriinej školy, počúvame ju ako učiteľku, sedíme pri jej nohách, rozmýšľame s ňou nad udalosťami Ježišovho života a ponárame sa do nich. Cez jej spomienky tak vstupujeme do Ježišovho príbehu.

Jeho Svätý Duch nás poúča a pomáha nám meniť sa, získavať Ježišovo zmýšľanie, pripodobňovať sa mu. Jeho príbeh touto modlitbou prepájame s vlastným životom, lebo do tejto modlitby vkladáme svoje ťažkosti, bolesti, radosti, a tak dovoľujeme Bohu vstúpiť aj do „tajomstiev“ nášho života.

To nás posväcuje, oživuje našu vieru, pomáha riešiť naše problémy, posilňuje v slabostiach, povzbudzuje k nasledovaniu života Panny Márie a Ježiša, vzbudzuje v nás túžbu a odvahu konať dobro. Práve modlitba ruženca má viesť k zmene nášho života, bližšie ku Kristovi a ku konaniu dobra.

Modlitba spájajúca ľudí

Posvätný ruženec sa môžeme modliť súkromne i spoločne s inými. Už samotná pomôcka – ružencové zrnká spojené niťou do jedného celku – nám prezrádza, že ruženec je modlitba, ktorá spája: spája človeka s Bohom, ale spája aj ľudí navzájom.

Ako sú ružencové zrnká spojené do jedného celku, tak dokáže ruženec spojiť ľudí do jedného spoločenstva. A o tom je aj ružencové bratstvo, ktoré je súčasťou dominikánskej rodiny. Jej členovia majú účasť na dobrách dominikánskej rehole, pričom majú svoje vlastné pravidlá, ktoré usmerňujú ich spôsob života.

Modlitbu ruženca si zobrali ako prostriedok na svojej ceste k svätosti. Prehlbujú svoj vzťah k Bohu na príklade života Panny Márie, ktorá im pomáha upriamovať pozornosť na centrum duchovného života, na stretnutie s Kristom v Eucharistii, ktorý je prameňom lásky, radosti a pokoja.