Modlitbou posvätného ruženca sa buduje jednota

Dôkazom o vzácnosti modlitby posvätného ruženca sú nielen mnohé knihy o tejto modlitbe, ale aj viaceré pápežské povzbudenia a dokumenty, ktoré sú jej venované. V nich nástupcovia sv. Petra objasňujú pôvod tejto modlitby, jej význam či duchovnú plodnosť a taktiež spôsob, ako sa ju modliť.

Z tých posledných dokumentov hodno spomenúť najmä Marialis cultus (MC) od svätého Pavla VI. či Rosarium Virginis Mariae (RVM) od svätého Jána Pavla II., ktoré vrelo odporúčam na prečítanie.

Je to sumár celého evanjelia

Ruženec je slovami pápeža Pia XII. súhrnom celého evanjelia. Veď z evanjelií vychádzajú nielen jednotlivé tajomstvá ruženca, ale aj formuly modlitieb Otče náš a Zdravas’, Mária, ktoré ruženec tvoria.

Práve vďaka tomuto napojeniu modlitby ruženca na Božie slovo je ruženec vo svojej podstate rozjímavá, kontemplatívna modlitba.

Veľmi výstižne to opísal svätý Pavol VI.: „Bez kontemplácie je ruženec ako telo bez duše a vystavuje sa nebezpečenstvu, že sa jeho recitovanie stane roztržitým a bezduchým opakovaním formuliek“ (MC, 47).

Pri modlitbe ruženca sme pozvaní uvažovať, rozjímať nad jednotlivými udalosťami zo života Ježiša Krista či Panny Márie. Takýmto spôsobom môžeme nielen hlbšie preniknúť do týchto spásonosných tajomstiev, ale najmä dovoliť, aby ony prenikali do nášho vnútra a formovali naše zmýšľanie, postoje a konanie.

Vstúpiť mysľou do ružencového tajomstva

Aby sa zvýraznil a podporil kontemplatívny rozmer modlitby posvätného ruženca, pápež Ján Pavol II. už v spomenutom liste o ruženci predstavil niekoľko jednoduchých nápomocných bodov. Tým prvým je prednesenie názvu tajomstva na začiatku každého ružencového desiatka.

Takýmto spôsobom sa naša myseľ môže otvoriť scenérii daného tajomstva. Je prospešné, ak modliaci sa človek má aj možnosť sústrediť sa na svätý obraz (ikonu), ktorý znázorňuje prednášané tajomstvo.

Ako druhý bod pápež odporúča, aby po prednesení tajomstva nasledovalo prečítanie príslušnej pasáže zo Svätého písma, po ktorom je vhodné sa na primeraný čas zastaviť a v tichu sa dať osloviť prečítaným Božím slovom.

A napokon, ako tretí bod pápež Ján Pavol II., opierajúc sa o odporúčanie pápeža Pavla VI., uvádza, že pri recitovaní Zdravasov sa „v niektorých oblastiach dodržiava zvyk zdôrazňovať Ježišovo meno pridaním dodatku pripomínajúceho tajomstvo, o ktorom sa rozjíma.

Je to chvályhodný zvyk, najmä pri verejnej modlitbe ruženca“ (RVM, 33). Aj Direktórium o ľudovej zbožnosti a liturgii z dielne Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí povzbudzuje, „aby sa obnovilo používanie vsuvky, ktorá patrí k dávno osvedčenej ružencovej štruktúre“.

Môžeme teda povedať, že opakovanie tajomstva po každom Zdravase počas modlitby ruženca síce nie je povinné, ale je veľmi dobrým a odporúčaným zvykom, najmä ak modlitba ruženca prebieha verejne (napríklad pred svätou omšou, na mesačnom stretnutí členov živého ruženca a podobne).

Opakované vyslovovanie tajomstva pri každom Zdravase totiž, ako aj predošlé dve odporúčania svätého Jána Pavla II., má pomôcť modliacemu sa hlbšie preniknúť do daného ružencového tajomstva, aby v jeho živote mohlo priniesť ešte viac ovocia.

Potrebné je však dodať, že verejné recitovanie modlitby ruženca v rámci určitého spoločenstva by sa malo vyznačovať jednotou. Bola by veľká škoda, ak by pretláčanie názoru jednotlivca (či budeme, alebo nebudeme opakovať tajomstvo v rámci každého Zdravasu) viedlo k nejednote.

Preto je dobré, ak sa dané spoločenstvo dohodne na jednotnom postupe pri modlitbe. Ak ide o verejnú modlitbu ruženca v rámci života farnosti, je potrebné sa riadiť odporúčaniami miestneho farára.

Tak sa zabezpečí, že rozjímavá modlitba ruženca bude zároveň aj modlitbou, ktorou sa buduje jednota spoločenstva. Predsa len ruženec by mala byť modlitba, ktorá spája nielen človeka s Bohom, ale aj ľudí navzájom