Niektoré nové fenomény nás zaskočia

Táto otázka by skôr vyžadovala odpoveď od ľudí erudovaných v oblasti medicíny, najmä onkológie, pretože ide o nový fenomém. Avšak je isté, že ku každej takejto otázke, ktorá vo svojej podstate vplýva aj na život viery, by bolo dobré poznať aj stanovisko Cirkvi.

Už viac rokov na Slovensku existuje zvláštna subkomisia v rámci Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska, ktoré poskytujú stanoviská k podobným otázkam.

Napríklad k homeopatii, alternatívnej medicíne, stanovisko k vakcinácii a mnohým iným. V tejto subkomisii je pestrá členská základňa. Sú tam kňazi, znalci morálnej teológie, kňazi pôsobiaci v médiách, v oblasti zdravotníctva, ale aj vysoko erudovaní laici, lekári, vedeckí pracovníci, psychológovia, demografi, farmaceuti, biológovia, pedagógovia.

Subkomisia pracuje na báze teologicko-expertnej a zaoberá sa vecami, ktoré sa dotýkajú komplexného života jedinca i spoločnosti.

Eniológia je niečo nové, čo na základe „vedeckého“ bádania potreby špeciálnej komunikácie s onkologickými pacientmi predstavila doktorka Džačovská. Ide o hlbšiu analýzu frekvencií a vibrácií, ktoré zásadne ovplyvňujú človeka  v jeho živote.

Eniológia z pohľadu odbornej terminológie je v podstate univerzálna veda, nový vedecký smer  o informačno-energetickej výmene v prírode a spoločnosti.   Je to náuka o štruktúrach pevnej a jemnej hmoty, o vzťahoch medzi nimi a energoinformačnej vzájomnej činnosti.  

Je univerzálnou vedou, ktorá vykonáva výskum informačných procesov, javov a udalostí v prírode a spoločnosti, ktoré bežný človek  nie je schopný zachytiť a vnímať zmyslovými orgánmi.

 A tu niekde sa dostávame k odpovedi na otázku názoru Cirkvi na eniológiu. Vzhľadom na skutočnosť, že je to aktuálne sa formujúca vedná disciplína, ktorá skúma vibrácie pevných a jemnohmotných častíc a ich prenos, nie je mi známe, že by už bolo vydané nejaké stanovisko Cirkvi k tejto problematike.

Cirkev ani necíti potrebu vyjadrovať sa k takýmto skúmaniam, ktoré neovplyvňujú duchovný život človeka. Čo sa týka aury a čakry, ide rovnako o oblasť, ktorú by mali skúmať odborníci.

Aura je pole energie, ktoré nájdeme všade okolo nás. Keďže atómy živých organizmov majú väčší pohyb, pole energie obklopujúce stromy, rastliny, zvieratá i človeka vieme ľahšie zachytiť, ale znovu treba konštatovať, že nejde o teologickú problematiku, ide o oblasť, ktorá prináleží skôr vede ako teológii.

Inak je to s čakrou. Tu už môžeme bez váhania hovoriť, že teológia má voči nej odmietavý postoj. Slovo čakra je pôvodom sanskrit slovo, ktoré znamená kruh. Naša aura je vraj spojená so systémom energií, ktoré sa skladajú zo siedmich hlavných kruhových vírov zabezpečujúcich prúd energie organizmu.

Čakry sa vedú pri chrbtici a sú nad sebou vo farbách dúhy. Sú prepojené s vnútornými orgánmi    a žľazami a ich správne harmonické fungovanie napomáha, aby sme žili zdravo.

Táto náuka je v značnej miere rozšírená v čínskej medicíne, budhizme, tantrickom hinduizme, joge a ezoterike. To už samo osebe jednoznačne hovorí o tom, že nie je v súlade s náukou Katolíckej cirkvi. Preto veriaci katolík by nemal tomuto prikladať význam, naopak, skôr od toho odísť.

Môj priateľ, pedagóg fundamentálnej teológie, mi na túto tému odporučil dodať: „Pri čítaní napríklad biblického textu sa môže stať, že čitateľ - exegéta v zmysle osobne nanútenej interpretácie, číta text, aby v ňom objavil ten zmysel, ktorý chce nájsť.“

Odborne tento prístup k biblickému čítaniu sa nazýva eisegéza (z gréc. eiságo - uviesť, voviesť). Výsledkom takéhoto prístupu je označenie svojvôle, predpojatosti v exegéze.

To, na čo sa čitateľ pýta, je v podstate to isté pejoratívne pomenovanie, len z oblasti nie biblického bádania, ale napríklad z oblasti pseudoantropológie. Ide o pejoratívny výraz na to, čo predpojato a svojvoľne chceme v človeku nájsť. Čakry, jemnohmotné telá atď.