Objavujme Matku Cirkvi

Na Pannu Máriu, Matku Cirkvi, sme si liturgicky spomínali v druhej polovici mája. Mária túži byť pri nás počas celého nášho života, kým nedospejeme "k zrelosti Kristovho veku".

Rastislav Dluhý 12.06.2018
Objavujme Matku Cirkvi

Snímka: ingimage.com

Nedávno sme mali liturgickú spomienku Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi. Ako chápať tento titul?

Pavol, západné Slovensko

Vďaka krstu, ktorým sme sa stali Božími deťmi neustále objavujeme, čo sa to vlastne v tú svätú chvíľu stalo, ako nás to pretvorilo, ako nás to obohatilo. Postupne si uvedomujeme, že sme veľmi drahí v Božích očiach; že sme jeho plnohodnotnými synmi a dcérami s neuveriteľnými výsadami a novým ohromným poslaním.

V krste sme sa stali Ježišovými bratmi, ale aj súčasťou novej rodiny, ktorou je Cirkev. Boh vo svojej štedrosti nám dal svojho Syna Ježiša. Ten nám neváhal darovať úplne všetko, Boh je naším Otcom, nebo je náš dom. Ježiš nám dal svoj život, telo, krv, svojho Ducha, a tiež svoju matku Máriu.

Ježiš vedel, že takú úžasnú milujúcu mamu ako mal on potrebuje každý z nás. Preto si ju nenechal pre seba. Mária je jedným z najväčších darov, ktoré nám dal. Mária objavila a prijala aj druhý rozmer materstva. Dvakrát povedala Bohu áno materstvu, ku ktorému ju vo svojom pláne povolal.

Prvý raz, keď povedala anjelovi: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova,“ a druhý raz keď stála pod krížom a Ježiš jej povedal: „Hľa, tvoj syn.” Najprv prijala Božieho Syna a neskôr prijala každého človeka za svoje dieťa. Toto druhé materstvo „v poriadku  milosti“ trvá neprestajne, kým sa nezavŕši večná spása všetkých vyvolených.

Sama chvíľa zrodenia Cirkvi na Turíce nám dáva tušiť kontinuitu Máriinho materstva. Ona spolu s apoštolmi a Ježišovými bratmi očakávala Ducha Svätého. Všimnime si jedinečnú spojitosť medzi chvíľou vtelenia Slova a zrodenia Cirkvi na Turíce. Osobou, ktorá tieto dve udalosti spája, je Mária: Mária v Nazarete a Mária v jeruzalemskom večeradle.

Mária je pri zrodení spásy, preto ju nazývame Hviezdou rannou, ktorá ohlasuje úsvit nových dní. Preto je kvitnúci máj, ktorý je predzvesťou úrody, časom, keď si na ňu spomíname aj ako na Matku Cirkvi.

Mária je výnimočným a neopakovateľným spôsobom spojená s Ježišovým vykupiteľským dielom. Nielen že prijala, porodila a vychovala Ježiša a tým dovolila Vykupiteľovi prísť na túto zem, ale celou svojou osobou podporovala Ježišovo dielo, ktorým mal zachrániť každého človeka.

Vďaka Ježišovej obete a jeho zmŕtvychvstaniu sme sa znovuzrodili ako Božie deti. Určitý podiel na pôrodných bolestiach tohto nášho znovuzrodenia má aj matka Mária. Ježišovi prebodli srdce a bok, ale aj Máriino srdce duchovne prebodol meč.

Určite môžeme povedať s veľkým pohnutím: Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna. Ale s dojatím smelo dodajme: Mária nás tiež milovala, darovala nám svojho drahého Syna, aby som bol zachránený ty a ja a aby sme sa stali Ježišovými bratmi a Máriinými deťmi.

Aj svätý Pavol chápal svoju službu keď Galaťanom povedal: Deti moje, znovu vás v bolestiach rodím, kým vo vás nebude stvárnený Kristus.

Mária túži byť pri nás počas celého nášho života, kým v nás nebude stvárnený Kristus. Kým nedospejeme „k zrelosti Kristovho veku“. Svoju starostlivosť voči každému z nás, voči celej Cirkvi prejavuje podobne ako v Káne.

Vychádza v ústrety potrebám človeka tým, že nás vovádza do okruhu Kristovho mesiášskeho poslania a jeho spásnej moci.