Oslobodenie od zbytočných myšlienok

Dokážeme ovládať svoje myšlienky? Tento problém sa týka každého človeka bez ohľadu na to, či má alebo nemá hriešne, nečisté myšlienky. Na túto tému sa vyjadrujú nielen mnohí psychológovia či psychiatri, ale aj odborníci v oblasti duchovného života.

Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že samotné ovládanie myšlienok je veľmi náročné, dokonca až nemožné, lebo ľudská myseľ cez zmysly neustále prijíma rôzne podnety, ktoré musí spracovávať.

Sťažujeme sa nielen na nečistotu myšlienok, ale aj na roztržitosti a rozptýlenia rôzneho typu. Chcem sa modliť, a tu prichádzajú myšlienky na varenie, na nákup, na prácu. Rôzne praktiky na sústredenie môžu pomôcť len čiastočne.

Oslobodenie od zbytočných myšlienok je v prvom rade Božia milosť, ktorú Pán Boh udeľuje len vyvoleným dušiam. A samotné „nečisté“ myšlienky? Sú súčasťou nášho života podobne ako myšlienky na jedlo, na budúcnosť, na povinnosti.

POSLUŠNOSŤ SPOVEDNÍKOVI

Myšlienky prichádzajú a odchádzajú a netreba sa tým trápiť. Fakt je, že sú osoby, ktoré majú prehnané, neodbytné myšlienky nielen v oblasti čistoty, ale aj v iných oblastiach. Napríklad myšlienky spojené so strachom o budúcnosť, o vzťahy; fóbií rôzneho druhu je veľmi veľa. Ich príčinou môže byť škrupulozita alebo dokonca obsesívno-kompulzívna porucha.

Títo ľudia nemajú žiadnu morálnu vinu za svoj duševný stav. Žiaľ, zo svojej praxe ako spovedník musím povedať, že nejde o ojedinelé prípady a týka sa to ľudí rôzneho postavenia a stavu. Čo v takejto situácii robiť? Takáto osoba nemôže bazírovať na svojom emocionálnom stave, ale potrebuje racionalitu opretú o autoritu spovedníka. Je tu potrebná poslušnosť voči spovedníkovi a dôvera v to, čo hovorí.

Nezriadené myšlienky, nadávky a rúhania, dokonca vyjadrené nahlas, nepochádzajú z mojej slobodnej vôle, ale z chorobného duševného stavu, za ktorý nenesiem žiadnu morálnu zodpovednosť.

Hľadanie uspokojenia vo sviatosti zmierenia sa môže stať bludným kruhom, ktorý nič nerieši. Stáva sa dokonca, že osoby s týmto problémom ešte počas samotnej svätej spovede prežívajú trýznenia takými myšlienkami. Preto netreba každú chvíľu „behať“ na svätú spoveď. Určite je potrebná pravidelnosť, ale odporúčal by som asi tak raz za mesiac.

Napriek takýmto duševným ťažkostiam by mali tieto osoby pristupovať k svätému prijímaniu. Je potrebné sa vyhnúť subjektívnemu hodnoteniu svojho psychického rozpoloženia a spoľahnúť sa na objektivizmus spovedníka.

TYPY RÁD A POMOCI

Múdry spovedník by mal okrem láskavého nadhľadu odporučiť pomoc v podobe terapií alebo návštevy u psychiatra – spoveď nikdy nenahradí terapiu. Terapeut má prirodzené nástroje, ktorými je možné ľuďom s duševnými poruchami pomôcť. Často je nevyhnutná aj farmakologická pomoc.

Nie je vždy ľahké vysvetliť ľuďom, že Boh uzdravuje aj pomocou lekárov a liekov. Spomínam si, ako som práve takúto otázku ako mladý kňaz položil známemu psychológovi a kňazovi Jozefovi Augustynowi. On jednoducho povedal: Nebáť sa odporučiť lekársku pomoc, lebo často jedna-dve tabletky vedia naštartovať chemické procesy v ľudskom tele, ktoré pomôžu vyriešiť daný psychický problém.

Dávať osobe prežívajúcej trýznenia nečistými myšlienkami, vulgarizmami a dokonca depresiami rady typu: „modli sa, Pán Boh ti pomôže“, môže vyvolávať ešte väčšie napätia. Takisto odporúčanie rôznych druhov modlitieb či kníh je tiež zbytočné a môže sa zle skončiť.

Skôr treba pomôcť tej osobe prijať svoj stav ako kríž, ktorý môže obetovať za niekoho alebo za niečo, a dodať jej odvahu, aby ho riešila s odborníkmi.