Ostaňme pri verzii pros za nás hriešnych

Modlitba Zdravas’, Mária, ako ju poznáme, sa skladá z anjelského pozdravenia, potom zo slov Alžbety adresovaných Panne Márii pri návšteve a posledná časť je zvolaním putujúcej Cirkvi, ktorá sa obracia na Božiu Matku.

1. Zdravas’, Mária, milosti plná, Pán s tebou.
2. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš.
3. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej. Amen.

PREJAV ÚCTY

Prvé dve vety modlitby sú vyňaté zo Svätého písma a v Cirkvi boli prítomné od najstarších čias. Potom sa postupne začala formovať modlitba ruženca. Začiatky vzniku siahajú do 11. storočia a až do 16. storočí sa mnísi, a potom aj veriaci ľud, modlili iba spomínanú biblickú časť, ku ktorej sa v závere pridalo tajomstvo Ježišovho života.

Tretiu vetu modlitby pridal pápež Pius V. v roku 1568, a to v novovydanom Rímskom misáli. Bola to reakcia na reformačné hnutie, ktoré spochybňovalo úctu a ochranu svätých. Príhovor svätých u Boha bola jedna zo skutočností, voči ktorým sa protestantizmus veľmi negatívne vyjadroval. Samotný Luther bol ochotný prijať niektoré mariánske sviatky a pripustiť recitovanie anjelského pozdravenia, avšak nie ako prosbu k Božej Matke, ale ako prejav úcty.

Katolícka cirkev týmto dodatkom potvrdila závery Tridentského koncilu o význame svätých. V každodennej modlitbe sa tak mala prejaviť viera v ich príhovor, z ktorých prvá je Panna Mária.

V latinskom origináli táto časť znie: Sancta Maria, Mater Dei, ora pro nobis peccatoribus, nunc et in hora mortis nostræ. Amen. – Svätá Mária, Matka Božia, pros (oroduj) za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej. Amen. Nejde teda o dve skupiny, nobis at peccatoribus – nás a hriešnych, ale ide o jednu skupinu, nobis peccatoribus – nás hriešnych.

OBHAJKYŇA A ORODOVNÍČKA

Pri opakovanom recitovaní rovnakého textu vznikajú niekedy skomoleniny, ktoré potom prejdú do zaužívanej formy, ako píšete. Nie je to ojedinelý prípad. Spomínaný pápež Pius V. zdôraznil a vyzdvihol moment prosiaceho putujúceho ľudu do večnosti, ktorý sa obracia na Pannu Máriu ako na Obhajkyňu a Orodovníčku.

Keď sa modlím a vyslovujem slová „za nás hriešnych“, vtedy sa osobne obraciam k Márii ako jednej zo spoločenstva svätých a prosím aj za tých, ktorí si neuvedomujú svoj stav.

Pri liturgii bývajú slová často sprevádzané gestami. Napríklad počas svätej omše pri úkone kajúcnosti si veriaci súčasne so slovami „moja vina...“ pritlačia ruku na prsia. Neviem si predstaviť, ako by vyzeral moment, ktorý by bol súčasne so slovami „pros za nás a hriešnych“ sprevádzaný gestami rúk.

Ostaňme radšej pri pôvodnej, riadnej forme „za nás hriešnych“. Veď ani náš Pán sa od ostatných neoddeľoval, ale sa sám postavil do radu medzi ľudí, ktorí sa prichádzali pokrstiť k Jánovi Krstiteľovi pri rieke Jordán.