Podanie ruky vyjadruje rovnosť pred Bohom

Keď má niekto príznaky chrípky, tak zrejme nepríde na svätú omšu, ale zostane doma, a to pre svoje i dobro iných a snaží sa účinne liečiť. Keď však niekto príde na svätú omšu, hoci aj javí známky prechladnutia, to znamená, že chce alebo sa ešte môže zúčastniť na spoločnom eucharistickom slávení.

Nakoniec, mnohí chorí – aj veľmi vážne chorí, na ktorých je to zreteľne vidno – prichádzajú na sväté omše, lebo chcú ďakovať a prosiť o všetko, čo potrebujú oni a ich drahí. Nepodať im ruku na znak pokoja by bolo nielen neslušné, ale aj nekresťanské a neľudské. 

Tento postoj môžeme aplikovať aj na ľudí s prechladnutím počas chrípkových epidémií. Treba si uvedomiť, že nežijeme v sterilnom prostredí a stále sme vystavení vplyvu mikroorganizmov. Zdravý človek je však schopný im odolávať. Keď je však oslabený či podchladený alebo keď sa vírusy a baktérie nadmerne rozmnožia, môžu spôsobiť ochorenie.

Keď máme doma niekoho chorého a staráme sa o neho, tiež prichádzame do kontaktu s ním a vystavujeme sa možnosti ochorenia. To platí vo zvýšenej miere aj pre zdravotníckych pracovníkov. Hlavným motívom je však láska, v prvom prípade k niekomu drahému, v druhom k povolaniu. 

Keď sa niekto pred svätou omšou prehrabával v odpadovej nádobe, je to smutné a nedôstojné. Môže to poukazovať na jeho sociálnu situáciu, zdravotný stav alebo iné dôvody. Ježiš však pozýva k sebe všetkých: aj chudobných, aj chorých, ktorí tiež patria aj do našich farských spoločenstiev.

Ani to však nemôže a nesmie byť dostatočnou príčinou na odmietnutie podania ruky, ktoré vyjadruje rovnosť všetkých pred Bohom. Podľa mojej osobnej mienky by to bolo prehnané, ak by kňaz vyzval veriacich na zdržanie sa podania rúk na znak pokoja. A preto by som to ani neodporúčal.

Počas chrípkového obdobia riziko ochorenia môže byť všade, avšak verejný a spoločenský život sa nezastaví: ľudia pracujú, cestujú, stretávajú sa či zabávajú so všetkými spoločenskými prejavmi. Aj s podaním ruky. V prípade mimoriadnych chrípkových epidémií treba však rešpektovať nariadenia národného hygienika alebo regionálnych hygienikov, ktorí sú osobitne zodpovední za verejné zdravie.

Z hygienických dôvodov sa nepatrí odmietnuť podanie ruky na znak pokoja. To, čo spája veriacich na liturgickom slávení, je oveľa viac ako možnosť ochorenia. Spoločné slávenie viery, hlavne formou svätej omše, vyjadruje spoločenstvo so živým Bohom, ktorý dáva zhromaždenému ľudu pokrm svojho slova a v Ježišovi Kristovi sa dáva ako pravý chlieb.

Živý Boh je všemohúci, a teda mocnejší ako všetky vírusy či baktérie. Na jednej strane znak pokoja je vyjadrením dôvery v Boha, poďakovaním za pokoj, ktorý nám on dáva, vonkajším prejavom vnútornej jednoty, bratského spoločenstva, vzájomnej spolupatričnosti, dobroprajnosti, pokojamilovnosti, ústretovosti, ochoty pomôcť.

Na strane druhej po príchode domov zo všetkých verejných priestorov – ako sú hromadné dopravné prostriedky, pracoviská, školy, obchody, nákupné strediská, kultúrne sály, športové štadióny, reštaurácie, kiná, parky a aj kostoly – je rozumné vždy, ale hlavne v čase chrípkových epidémií si dobre umyť ruky teplou vodou, mydlom alebo saponátom, čo znižuje možnosť nákazy alebo jej prenosu.