Postoj Cirkvi je jednoznačný

Katolícka cirkev učí, že tí katolíci, ktorí pre objektívne príčiny nemôžu sviatostne prijímať Eucharistiu, môžu tak učiniť duchovne (porov. DH 1648). Je to napríklad pri bohoslužbe slova bez kňaza; ďalej v prípade, že sa nemôžu zúčastniť na bohoslužbách; u tých, ktorí boli pôvodne platne zosobášení, no civilne sa rozviedli a uzavreli opätovný civilný sobáš, v dôsledku čoho sú vylúčení z prijímania Eucharistie; ako aj tí, ktorí sa aktuálne nachádzajú v stave ťažkého hriechu. Nie z dôvodu nemožnosti sviatostne prijímať, ale pre duchovný pokrok môžu duchovne prijímať tí, ktorí v ten deň už dvakrát prijali Eucharistiu, alebo tí, ktorí nezachovali predpísaný eucharistický pôst, alebo všetci, ktorí si chcú prehĺbiť svoj duchovný život.

UČENIE KONGREGÁCIE

O jednotlivých členoch Cirkvi alebo spoločenstvách, ktoré sa z dôvodu prenasledovania, nedostatku kňazov, zákazu bohoslužieb pre epidémiu alebo z iného vážneho dôvodu dlhší alebo kratší čas nemôžu zúčastniť na slávení Eucharistie, Katolícka cirkev učí, že ak oni, vedení túžbou po sviatosti a zjednotení v modlitbe s celou Cirkvou, vzývajú Pána a dvíhajú srdcia k nemu, silou Ducha Svätého majú spoločenstvo s Cirkvou, ktorá je živé Kristovo telo, a rovnako aj s Pánom.

Zjednotení s Cirkvou skrze ich túžbu po sviatosti, aj keď sú navonok od nej oddelení, vnútorne a skutočne sú s Cirkvou spojení a prijímajú preto ovocie sviatosti (porov. Kongregácia pre náuku viery, Sacerdotium ministeriale).

VZBUDIŤ SI V SRDCI TÚŽBU

Už želaním tridentských otcov bolo, aby pre plnšiu účasť na Eucharistii katolíci, prítomní na svätej omši, prijímali Eucharistiu nielen duchovne, ale aj sviatostne.

Ak má niekto nejakú prekážku, ktorá mu bráni pristúpiť k svätému prijímaniu, ktorou je najmä ťažký hriech, má si vzbudiť v srdci aspoň túžbu spojiť sa s Pánom Ježišom s tým úmyslom, že keď pominie prekážka, prijme Ježiša pri svätom prijímaní s ostatnými katolíkmi. To je duchovné sväté prijímanie.

Z uvedeného textu však jasne vyplýva, že sviatostné prijímanie má prednosť pred duchovným prijímaním. Svätý Ján Pavol II. v encyklike Ecclesia de Eucharistia píše, že je vhodné v duši neustále pestovať túžbu po eucharistickej sviatosti.

Tu sa zrodila prax duchovného prijímania, šťastne rozšírená v Cirkvi a odporúčaná svätými učiteľmi duchovného života. Svätá Terézia Ježišova napísala: „Keď nepristupujete k prijímaniu a nezúčastňujete sa na omši, môžete prijímať duchovne, čo je veľmi výhodné. Tak prijmete veľa z lásky nášho Pána.“

Z toho vyplýva, že pápež Ján Pavol II. duchovné sväté prijímanie odporúča. Prednosť má však vždy sviatostné sväté prijímanie. Duchovne môžeme prijímať Krista túžbou. Preto toto sväté prijímanie tiež nazývame „zjednotenie túžbou“.

Žiadosť, aby Ježiš prišiel k nám a bol s nami, hoci ho nemôžeme prijať sviatostne, môžeme vyjadriť prosbou, aby prišiel do našej duše, aj keď ho teraz nemôžeme sviatostne prijať.

PRE TÝCH, KTORÍ NEMÔŽU SVIATOSTNE PRIJÍMAŤ

Niektorí – aj keď v ten deň už prijali sviatostne – prijímajú duchovné sväté prijímanie vždy, keď vstúpia do kostola, hoci aj na krátky čas, aby sa poklonili Najsvätejšej sviatosti. Zvyčajne sú to katolíci, ktorí prijímajú sviatostné sväté prijímanie často, dokonca každý deň.

Možnosť duchovného svätého prijímania je veľkou náboženskou príležitosťou pre tých členov Cirkvi, ktorí z nejakého dôvodu nemôžu prijímať sviatostne. Dnes sú to predovšetkým katolíci, ktorí žijú v nesviatostných manželstvách.