Pozrime sa na situáciu objektívne

Dalo by sa tiež odpovedať protiotázkou, odkiaľ títo kritici na jednej strane tvrdia, že nemajú tušenie, čo Cirkev so svojím majetkom a peniazmi robí, ale zároveň vedia, že nepomáha. To logicky nesedí.

Ak teda pripustíme, že nie všetci vedia, kam presne idú financie Cirkvi, tak musia zároveň uznať, že časť týchto príjmov môže ísť aj na charitatívne ciele, len o tom nevedia.

Rovnako si treba uvedomiť, že Cirkev predovšetkým nie sú registrované inštitúcie, teda právnické osoby, ale všetci veriaci, ktorí ak žijú v spoločnosti čestne, tak každý z nich prispieva aj prostredníctvom odvodov a daní k napĺňaniu charitatívnych a sociálnych cieľov celej spoločnosti.
 

Kontrolované hospodárenie
 

Často je predstava o veľkosti majetku Cirkvi skreslená. Vidíme veľké kostoly, historické budovy biskupstiev, zlaté kalichy či monštrancie. To je „bohatstvo“, ktoré má hodnotu, ale ekonomicky sa zhodnotiť nedá.

Dôležitým ukazovateľom nie je ani celková hodnota polí a lesov, ktoré Cirkev má, keďže ich predajom by sa niektoré problémy vyriešili len na chvíľu. Jediným kritériom je fakt, koľko z toho vieme pravidelne každoročne získať a ako tieto príjmy – samozrejme, po zdanení - vieme použiť.  

Subjekty v Cirkvi - či sú to biskupstvá alebo farnosti - majú svoje ekonomické rady, predkladajú rozpočty a vyúčtovania. Na Slovensku sa všetky výkazy o hospodárení predkladajú aj daňovým úradom.

Vo farnostiach sa zvyčajne ich príjmy a výdaje zverejňujú aspoň raz ročne v oznamoch. Navyše subjekt podáva aj daňové priznanie na daň z nehnuteľností, čo znamená, že aj tento majetok Cirkvi je riadne evidovaný.

Nie je teda pravda, že by ho nebolo možné ani len evidovať. Teda všetky príjmy a výdaje sú riadne vedené v účtovníctve a dá sa ľahko dosledovať, na čo boli financie použité. Samozrejme, teoreticky existuje priestor, aby sa nejaký dar nezaevidoval a použil nekorektným spôsobom, ale nie je to pravidlo.

Navyše každý subjekt je súčasťou aj kontrolných mechanizmov – či už na farskej alebo diecéznej úrovni.

Nechcem, aby to vyznelo necitlivo, ale je potrebné si uvedomiť, že prioritnou úlohou Cirkvi nie je sociálna činnosť.

Je pravda, že aj Pán Ježiš uzdravoval chorých a sýtil hladných, ale vždy to bolo v kontexte hlásania evanjelia o Božom kráľovstve. Keď napríklad nasýtil hladných alebo uzdravoval chorých, zvyčajne to boli tí, ktorí si ho prišli vypočuť, a keďže zostali pri Ježišovi celý deň, postaral sa o nich, aby neodišli hladní.

Sociálna a charitatívna aktivita Cirkvi nie je prioritou, ale je výsledkom pochopenia a prijatia učenia o Božej láske k nám a o našej odpovedi, ktorá sa prejavuje aj v láske k blížnemu.

Preto veľká časť financií musí ísť a ide aj na zabezpečenie hlásania Božieho slova, na liturgické miesta, kostoly, aktivity kňazov, keďže to je to, čo treba robiť a druhé nezanedbávať. Cirkev prispieva aj na chod kresťanských médií, na organizovanie podujatí, školstvo, misie, opravy sakrálnych priestorov, často kultúrnych pamiatok.  

Upozorniť na chybu nie je zlé
 

Kresťan by mal v prvom rade používať vlastný rozum a hodnotiť veci podľa toho, ako ich reálne vidí v svojom okolí, kde to vie aj prakticky ovplyvniť. Cirkev nie je len štruktúra chrámov a farských budov, ale sú to predovšetkým ľudia; hierarchia, do ktorej patria aj laici.

Námietky voči Cirkvi sú opodstatnené do tej miery, do akej vystihnú realitu a podstatu, nie sú povrchné a lacné.

Ak je kresťan vo farnosti, kde vidí, že sa s majetkom nakladá nehospodárne a dalo by sa to robiť lepšie, nech sa ozve a povie to kňazovi alebo niekomu z farskej rady. Ak to nepomôže a je presvedčený, že sa dejú veci nesprávnym spôsobom, môže sa obrátiť na vyššiu autoritu.

Aj dnes sú farnosti, kde všetky jej príjmy nestačia ani na pokrytie chodu samotnej farnosti. To isté platí aj o jednotlivých biskupstvách. Dnes už viete napísať, ozvať sa aj priamo každému z biskupov.

Na dobre mienené rady a nie zlomyseľné otázky vždy príde aj úprimná odpoveď. Ak ide len o bezhlavý útok, ten zvyčajne zostane bez odpovede, lebo kde je zatvrdené srdce, tak argumenty a vysvetlenia nepomôžu.