Pri hriechu sa nedá prikrášľovať

Keď sa oddelia dva základné významy ľudskej sexuality, zjednocujúci a prokreatívny (otvorený pre nový život), popiera sa originálny úmysel Stvoriteľa. Podľa neho sexuálny styk má byť výrazom najosobnejšej dôvernosti a komplementárnosti medzi mužom a ženou zjednotených v manželstve. Pohlavné spolunažívanie je vyhradené výlučne pre manželov. Každý sexuálny styk pred manželstvom alebo mimo neho je vždy ťažkým hriechom, pre ktorý – bez svätej spovede – nemožno pristúpiť k sviatostnému prijímaniu (porov. KKC, 2390). 

Homosexuálne praktiky sú nemravné a Cirkev ich hodnotí ako hriechy, „ktoré sú v závažnom rozpore s čistotou“ (KKC, 2396). Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi: „Tradícia, opierajúc sa o Sväté písmo, ktoré predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, ‚že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené‘. Sú proti prirodzenému zákonu. Zatvárajú totiž pohlavný úkon pred darom života” (KKC 2357).

Z lekárskeho hľadiska je vhodné pripomenúť, že pred rokom 1973 homosexualita sa hodnotila ako „mentálna porucha“ a patrila medzi „sexuálne úchylky.“ V rokoch 1970 - 1972 bojovné skupiny, ktoré podporovali homosexualitu, vyvinuli silné ideologické nátlaky proti Americkej psychiatrickej spoločnosti (APS). V roku 1973 sa zorganizovalo hlasovanie 10 000 členov APS, z ktorých 5 816 členov sa vyjadrilo za zrušenie homosexuality ako duševnej poruchy, 3 817 členov hlasovalo, aby sa aj naďalej považovala za psychickú poruchu, a 367 členov sa zdržalo. Veľmi prekvapujúce je, že po prvýkrát v histórii vedecká medicínska inštitúcia dala prednosť politickej odpovedi, a nie vedeckej. 

Následne Svetová zdravotnícka organizácia a neskôr aj niektoré krajiny vyškrtli homosexualitu zo zoznamu duševných porúch. Postoj väčšiny členov APS však smeroval k zmierneniu neznášanlivosti voči homosexuálom a k zlepšeniu spoločenskej atmosféry, a nie k vedeckej pravde o homosexualite. Z ideologických dôvodov sa však politický postoj APS chcel vnímať a rozšíriť ako postoj vedecký (porov. Tony Anatrella, La teoria del „gender“ e l’origine dell’omosessualità, San Paolo, Cinisello Balsamo, 2012). 

Záverom, každý hriech je hriech, teda zlo, ktoré človeku neprospieva, ale ho deformuje, kriví. Je to ešte vypuklejšie v takej citlivej oblasti, akou je sexuálna. Pri heterosexuálnych pohlavných stykoch mimo manželstva aj pri homosexuálnych intímnych vzťahoch ide vždy o ťažké hriechy proti šiestemu prikázaniu. Okrem toho pri homosexuálnom intímnom spolužití ide aj o zvrátenosť a o hriech proti ľudskej prirodzenosti.

Dôsledky predmanželských a mimomanželských sexuálnych stykov sú početné a smutne známe: manželská nevera, rozvody, rozbité rodiny, chudoba, mimomanželské deti, potraty, vraždy. Dôsledky homosexuálnych intímnych vzťahov sú tiež veľmi vážne: zvrátený životný štýl, promiskuita, vysoká možnosť nákazy HIV a ochorenia AIDS, samovražedné sklony, samovraždy. 

Rovnako však heterosexuálne aj homosexuálne osoby sú povolané k čistote. Kristus podáva ruku všetkým. Iba s ním možno premôcť každý hriech, každú náklonnosť na hriech a žiť čistý a dôstojný život.