Prijímanie Eucharistie do rúk

Otázka prijímania Eucharistie do rúk sa stala u nás veľmi diskutovanou najmä na pozadí protiepidemických opatrení. Nový záujem o ňu sa objavil aj po rozhodnutí Konferencie biskupov Slovenska takéto rozdávanie svätého prijímania zachovať.
Vladimír Kiš 09.06.2022
Prijímanie Eucharistie do rúk

Prijímanie Eucharistie sa riadi normami, ktoré ho usmerňujú, tak ako aj obnovený spôsob prijímania do rúk. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

Ako je to s prijímaním Eucharistie do rúk a jeho historickým kontextom?

VILMA, VÝCHODNÉ SLOVENSKO

Prijatie Eucharistie do úst, ako aj do rúk je rovnako legitímne. Nejde o novú formu, ktorá by v Cirkvi nikdy neexistovala alebo nemala opodstatnenosť. Skôr by bolo prejavom neznalosti dejín, ak by niekto prijímanie do úst považoval za tradičné, hoci sa stalo bežným až na konci stredoveku.

ZMENY V PRIJÍMANÍ

Slávenie Eucharistie je vrcholným vyjadrením života Cirkvi. Eucharistia je darom samého Krista, o ktorom povedal: „Vezmite a jedzte… Vezmite a pite…“ a „Toto robte na moju pamiatku“.

Jeho konanie pri Poslednej večeri je modelom toho, čo v  kresťanstve dostane názov Eucharistia. Ide teda tak o samotné slávenie – svätú omšu, ako aj o dôsledok slávenia – telo a krv, ktoré sa nám podávajú pri svätom prijímaní.

Všeobecným spôsobom prijímania až do 9. storočia bolo prijatie eucharistického chleba do rúk a vína pitím z kalicha, a to všetko postojačky. Neskôr sa vytváral čoraz väčší rozdiel medzi kňazmi (klerikmi) a laikmi. To sa prejavuje aj na spôsobe prijímania Eucharistie.

Znakom tej doby bolo, že veriaci väčšinou prijímali iba párkrát v roku. Eucharistia sa vnímala najmä ako prítomnosť nekonečného Boha, pred ktorým je možné len kľačať a adorovať ho.

Čoraz menej sa pripomínalo konanie Krista, ktorý pozýva na hostinu, kde sa dáva on sám za pokrm a nápoj. Eucharistia je videná ako „mysterium tremendum“ – teda „hrozivé tajomstvo“.

KONTAKT S EUCHARISTIOU

Takýto teologický posun neviedol len k výhradnému prijímaniu do úst a pokľačiačky, ale napríklad aj k vylúčeniu prijímania pod oboma spôsobmi. Tiež sa značne umenšuje zmysel lámania chleba, ktoré bolo prvotným pomenovaním pre slávenie Eucharistie.

Posúva sa však aj ťažisko toho, v akom kontakte môžu byť veriaci s Eucharistiou. Upúšťa sa čoraz viac od prijímania a rozširuje sa cesta úcty, poklony a obdivovania. Tým sa veľmi zdôrazní ako vrcholný okamih svätej omše takzvané premenenie spojené s pozdvihovaním.

Veriacim sa Eucharistia ukazuje pri vystavení Oltárnej sviatosti aj mimo omše, dokonca môže byť vyložená počas celej svätej omše. Rozvinie sa tiež pojem „duchovného svätého prijímania“.

PROCESIA K PRIJÍMANIU

Liturgia Cirkvi, obnovená po Druhom vatikánskom koncile, potvrdzuje návrat veriacich k sviatostnému stolu Eucharistie. Sú pozvaní, pokiaľ im v tom nič nebráni, aby mali plnú účasť na svätej omši prostredníctvom svätého prijímania. Namiesto postoja kľačiačky sa zvýrazňuje postoj procesie k prijímaniu.

Vyžaduje sa uctenie Eucharistie pred jej prijatím, čo sa v našej krajine robí spoločným úkonom kľačania na slová „Hľa, Baránok Boží…“ Obnovený spôsob prijímania Eucharistie do rúk sa riadi normami, ktoré ho usmerňujú. Z

aoberať sa nimi by bolo, samozrejme, na samostatný článok. Dejiny slávenia a prijímania Eucharistie nám slúžia nato, aby sme sa z nich naučili to najlepšie pre prítomnosť.

VNÚTORNÝ POSTOJ VIERY

Na záver môžeme povedať, že pre obidva legitímne spôsoby prijímania – tak do úst, ako aj do rúk – platí požiadavka vnútorného postoja viery. Vonkajšia forma je potom vedená úctou.

Samozrejme, k obidvom spôsobom svätého prijímania je potrebná primeraná katechéza a výchova. Dobre si to možno uvedomiť aj v tomto období, keď sa konajú slávnosti prvého svätého prijímania detí.