Prirodzený zákon máme v srdci

Predovšetkým si treba ujasniť, čo je to vlastne zákon. Vychádzajme z predpokladu, že základný Boží zákon je Desatoro. Je v ňom ukryté všetko podstatné a potrebné pre dobrý život.

Veľký cirkevný otec a teológ druhého storočia, sv. Irenej z Lyonu napísal: „Boh dal najprv prirodzené zákony, ktoré od začiatku vštepil ľuďom, a upozornil ich, totiž prostredníctvom Dekalógu, že kto by ich nezachovával, nedosiahne spásu, a nič iné od nich nežiadal.“

Podľa slov svätca teda človek mal v pôvodnom Božom pláne celý zákon vpísaný v srdci, a keby nebol spáchal prvotný hriech, nebol by potreboval nič viac, iba tento takzvaný prirodzený zákon.

Desatoro neobmedzuje našu slobodu

Človek ho má naďalej vpísaný vo svojom srdci, ale následkom dedičného a osobných hriechov ho prestal dostatočne vnímať. Preto Boh prišiel človeku na pomoc s novou iniciatívou a zjavil mu Desatoro.

Dôležité je si uvedomiť, že Desatoro je Bohom zjavený zákon, ktorý v podstate vyjadruje obsah prirodzeného zákona pre človeka a učí, v čom spočíva jeho pravá ľudskosť. Pripomína podstatné povinnosti a nepriamo práva, ktoré vyplývajú z ľudskej prirodzenosti.

Desatoro je teda explicitným vyjadrením požiadaviek prirodzeného zákona (samostatnou témou by bolo rozvinutie tejto tézy ohľadom tretieho Božieho prikázania). Prirodzený zákon má v srdci každý človek. Je to dôsledok toho, že sme stvorení na Boží obraz a prirodzený zákon je vlastne odraz večného Božieho zákona, teda samotnej Božej múdrosti v srdci človeka.

Každý človek napríklad jasne cíti, že zabiť je zlo, že rodičia sú hodní úcty, že zobrať druhému to, čo je výlučne jeho, nie je správne a podobne. Veľmi voľne môžeme povedať, že človek, ako stvorenie, ktoré vyšlo z Božích rúk, dostal v prirodzenom zákone, a teda aj v Desatore „manuál“, aby vedel, ako správne žiť.

Tento zákon teda netreba vnímať ako nejaké obmedzenie našej slobody, ale návod, ako ju správne použiť. Podobne ako keď výrobca nejakého výrobku uvedie do návodu, ako sa výrobok používa, respektíve nepoužíva; nikto normálny nevníma ako obmedzovanie jeho slobody, ak je uvedené, že napríklad elektrický sušič vlasov sa nepoužíva vo vani alebo do mixéra nedávame kovové a tvrdé predmety.

Ak je teda Desatoro explicitným, čiže formálnym vyjadrením prirodzeného zákona a má ho vo svojom vnútri vpísaný každý človek, môžeme povedať, že ten, kto sa previňuje proti Desatoru, previňuje sa aj proti prirodzenému zákonu. A naopak, kto sa previňuje proti prirodzenému zákonu, previňuje sa aj proti Desatoru.

Desatoro nie je len pre kresťanov či židov, prípadne pre iných, ktorí si ctia Starý zákon. Je to univerzálny zákon, ktorý bol zjavený, čiže vydaný pre každého človeka, ktorý kedy žil a bude žiť na tejto zemi, aj keď to dotyčný nevníma alebo neprijíma.

Rovnaký „manuál“

Aby sa nejaké ľudské nariadenie mohlo nazývať zákonom, tiež musí spĺňať určité podmienky. Musí to byť rozumné nariadenie, vydané príslušnou autoritou, ktorá sa stará o spoločnosť, a musí byť v prospech spoločného dobra, čiže tak pre dobro jednotlivcov, ako aj celej spoločnosti. Inak nie je zákon spravodlivý, a to napriek tomu, že si to zákonodarca nárokuje.

Je logické, že každý spravodlivý ľudský zákon má rešpektovať to, čo je v prirodzenom zákone. Ak nie, tak ide proti človeku a v konečnom dôsledku proti celej spoločnosti. Takže vzájomná prepojenosť, ktorá by mala nevyhnutne fungovať medzi ľudským, prirodzeným a Božím zákonom, má za dôsledok, že čo sa týka dobrého spôsobu života, veriaci i neveriaci majú k dispozícii „rovnaký manuál“.

Väčšie nároky, o ktorých hovoríte, vyplývajú z dokonalejšieho spôsobu poznávania alebo lepšej dostupnosti u veriacich. Preto sú na nich logicky kladené vyššie nároky.

Veriaci má možnosť poznať Boží zákon prostredníctvom Božieho slova, z výchovy, z bohoslužieb, z modlitby atď. Neveriaci má k dispozícii hlas svojho svedomia, ktoré je v konečnom dôsledku najdôležitejšou inštanciou, podľa ktorej budeme posudzovaní všetci.