Rozdávajme dobro a lásku okolo seba

Iná situácia nastáva, keď chceme o niekom povedať, že je požehnaný človek. V určitom zmysle možno povedať, že každý človek je Bohom požehnaný, pretože sme ním všetci rovnako milovaní a praje si pre každého len a len to najväčšie dobro – večný, blažený (blahoslavený, naveky požehnaný) život. Niečo z Božieho požehnania však často pociťujeme aj v tomto živote.

Odlišnosť vnímania

V Starom zákone sa za požehnaného človeka považoval ten, komu sa v živote dobre darilo, čiže bol zdravý, mal hojnosť majetku, bol úspešný. Chorobu, utrpenie a biedu vnímali ako následok hriešneho života človeka alebo jeho predkov.

Niekedy sa dokonca používa aj výraz prekliatie: „Ale ak nebudeš počúvať hlas Pána, svojho Boha, aby si zachovával a uskutočňoval všetky jeho príkazy a ustanovenia, ktoré ti ja dnes ukladám, doľahnú na teba tieto kliatby“ (Dt 28, 15).

Pán Ježiš - presne naopak - požehnanými, blaženými nazýva tých, čo sú čistého srdca, čo sú chudobní v duchu, trpiaci a prenasledovaní pre spravodlivosť (porov. Mt 5, 3 - 11). V tom je „novosť“ Nového zákona. Boh nechce, aby človek trpel, a netrestá ho za jeho hriechy. Naopak, trpiaci človek je mu veľmi blízky.

Po druhej svetovej vojne sa mnoho ľudí zamýšľalo nad otázkou, kde bol Boh, keď boli koncentračné tábory. Nezavrhol nás, nepreklial, neopustil?

Istý židovský rabín na otázku odpovedal: Boh bol prítomný vo svojom prikázaní „Nezabiješ!“, ale pýtajme sa, kde bol človek. Miloval, žehnal, prial dobro? Nie, ponižoval, trápil, zabíjal, preklínal.

A my ideme ešte ďalej: Boh trpel spolu so svojím ľudom a jeho utrpenie zmierňoval cez svojich učeníkov, ktorí aj napriek ohrozeniu vlastného života boli ochotní pomáhať a podopierať slabších, ba dokonca obetovať aj svoj vlastný život, ako napríklad sv. Maximilián Kolbe.

Panna Mária je požehnaná preto, lebo počúva Pánov hlas a ochotne plní jeho vôľu. Anjelovi pri zvestovaní odpovedá: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38). Keď pred Alžbetou hovorí Magnifikat, tak je naplnená obrovskou radosťou, láskou a pokojom.

Požehnanie však prežíva aj na krížovej ceste, najmä keď pod krížom s hroznou bolesťou drží v náručí mŕtve telo svojho Syna. Pán Ježiš na roveň svojej matky vyzdvihuje všetkých, ktorí plnia Božiu vôľu: „Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka“ (Mk 3, 35).

Nešetriť požehnaním

Božie požehnanie sa na ľuďoch môže prejaviť rôzne. Niekedy ho sami cítime a prežívame. Inokedy ho zažijeme po prekonanej skúške.

Máte pravdu, že by sme nemali plytvať slovami, aby sme hodnotili niekoho, či je alebo nie je požehnaný. To vie len Boh sám. Mohla by sa v tom skrývať aj závisť, a to najmä vtedy, keď sa mi zdá, že mi v živote nič nevychádza, nič sa mi nedarí a cítim nespokojnosť.

Milá čitateľka, čím však nikdy nešetrite, je požehnávanie. Zvolávajte požehnanie na každého človeka, na celý svet. Dobro môžete priať naozaj každému. Aj naši predkovia kedysi hovorievali: Bez Božieho požehnania - márne naše namáhania!

Keď sa za niekoho modlíte, keď sa o ňom pekne vyjadrujete, keď ho aj napomenúť dokážete s úctou a láskou, tak tým na ľudí zvolávate Božie požehnanie a aj sama ho môžete pociťovať. Nasledujte Pána Ježiša tým, že budete dobro a lásku rozdávať okolo seba - a sama sa tak stanete požehnanou.

Žehnám vás a prajem vám, aby ste Božie požehnanie zažívali v každej životnej situácii.