Rozdielnosť vierovyznania je prekonateľná prekážka.

Katechizmus Katolíckej cirkvi naznačuje, že rozdielnosť vierovyznania sa dá zvládnuť, ak sa obom podarí spojiť to, čo každý z nich dostal v svojom spoločenstve, a naučiť sa jeden od druhého spôsob, ako žiť svoju vernosť Kristovi. Nemôžeme však podceňovať ťažkosti miešaných manželstiev. Manželia sa vystavujú nebezpečenstvu, že budú pociťovať drámu rozdelenia kresťanov v samom lone vlastnej rodiny.   
Ľuboš Tvrdý 13.02.2020
Rozdielnosť vierovyznania je prekonateľná prekážka.

Aký je pohľad cirkevného práva, ak chcem uzatvoriť manželstvo v katolíckom kostole s protestantom? On chce ďalej praktizovať vieru ako doteraz a rovnako aj ja. Je možné rozdeliť si pri deťoch výchovu vo viere? 

Anna, západné Slovensko 

Manželstvo medzi kresťanom katolíkom a pokrsteným, ktorý nepatrí do Katolíckej cirkvi, sa nazýva miešaným manželstvom. Takéto manželstvo je bez výslovného dovolenia kompetentnej autority zakázané. Prečo?

Už apoštol Pavol a potom významné osobnosti prvých storočí Cirkvi, ako sv. Cyprián, Tertulián, sv. Ambróz, sv. Augustín, upozorňujú, že manželstvo medzi osobami, ktoré nevyznávajú tú istú vieru, môže byť nebezpečné pre zľahostajnenie vo viere alebo pre úplné zrieknutie sa viery. Aj keď manželská láska je obrazom Kristovej lásky k Cirkvi, predsa by viera mala byť v našom živote tá dôležitejšia, pretože - ako povedal pápež Benedikt XVI. - až viera nás vedie k výšinám. Znamená to teda, že Cirkev chce určovať, s kým sa má kresťan katolík zosobášiť?

To určite nie. Spomínané dovolenie kompetentnej autority na slávenie miešaného manželstva chce snúbencov pozvať k hlbšiemu premýšľaniu nad realitou, ktorá ich v miešanom manželstve čaká. Odlišnosti vo vyznávaní kresťanskej viery môžu totiž vyvolávať nechcené napätia vo vzťahu medzi mužom a ženou, ako aj medzi rodičmi a deťmi.

Tie odlišnosti sa dotýkajú napríklad postoja k nedeľnej svätej omši, pristupovaniu k sviatostiam, dodržiavaniu pôstnej disciplíny, sláveniu sviatkov a podobne. Rozdiely môžeme nájsť aj v oblasti morálky. Mohli by sme teda povedať, že miešané manželstvá vyžadujú od členov rodiny omnoho väčší rešpekt a úctu k potrebám toho druhého. Dnešná mentalita však razí tendenciu zdôrazňovania vlastných potrieb bez ohľadu na záujmy iných.

Na otázku ohľadom manželstva v katolíckom kostole s protestantom je odpoveď kladná. Je to možné s dovolením kompetentnej autority. Kňaz, ktorý vás bude pripravovať na prijatie sviatosti manželstva, si toto dovolenie vyžiada z biskupského úradu. Predchádzať tomu bude tzv. osvedčenie stránok pri uzavieraní miešaného manželstva.

Katolícka stránka vyhlási, že v manželstve bude žiť podľa svojej katolíckej viery, a sľúbi, že urobí všetko, čo bude môcť, aby všetky deti z tohto manželstva boli po katolícky pokrstené a vychovávané. Nekatolícka stránka potvrdí, že sa oboznámila s týmto záväzkom svojho snúbenca či snúbenice.

Katolík má teda naďalej vyznávať svoju vieru a zdokonaľovať sa v nej aj cestou manželstva. Od nekatolíckej stránky sa nežiada, aby svoju vieru zanechala a zanedbávala náboženské úkony, ktoré sú jej vlastné. Veď modlitba spojená s čítaním Svätého písma nám pomáha správne chápať a hodnotiť.

Pre nekatolícku stránku môže byť ťažko pochopiteľná požiadavka, aby všetky deti z tohto manželstva boli po katolícky pokrstené a vychovávané. Katolícka stránka má preto svojím životom a kvalitou lásky voči manželskému partnerovi i deťom preukázať pozitívne výsledky katolíckej výchovy. Zároveň platí, že obaja rodičia majú povinnosť i právo vychovávať svoje deti. Preto nekatolíckej stránke nemôže byť zakázané priblížiť svojim deťom prežívanie viery, ktoré je tejto stránke vlastné. 

V miešanom manželstve sú obaja manželia pokrstení. Preto sv. Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii Familiaris consortio (78) vyzýva manželov, aby z krstu čerpali silu milosti, ktorá im pomôže vytvárať jednotu v oblasti mravných a duchovných hodnôt.