Skutky tela umŕtvujte Duchom

Apoštol národov svätý Pavol v Liste Rimanom hovorí, že kresťan má žiť v Duchu Svätom. Teda v spravodlivosti pred Bohom nemá žiť podľa tela, ale podľa Kristovho Ducha. „Lebo kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho. Ale ak je vo vás Kristus, telo je síce pre hriech mŕtve, no duch je život pre spravodlivosť“ (Rim 8, 9 - 10).

Človek síce žije v tele, no nemá byť zameraný iba na telesnosť, ale má smerovať k životu podľa Božieho zámeru spásy, ktorá má plnosť v Ježišovi Kristovi, jedinom Prostredníkovi medzi Bohom a ľuďmi. To je dôvod, prečo apoštol Pavol napísal: „Ak Duchom umŕtvujete skutky tela, budete žiť.“

Tieto slová pripomínajú potrebu orientovať svoje životné skutky a každé konanie spôsobom, z ktorého vyplýva život v Božej láske. Kresťan sa má páčiť Bohu; to je zmysel ľudského snaženia na ceste k dokonalosti života viery a k plnosti večného života. Pavol kladie otázku nielen sebe, ale aj nám: „Chcem si teraz nakloniť ľudí alebo Boha? Alebo sa usilujem páčiť sa ľuďom? (Gal 1, 10).

Zriekanie sa pôžitkov

Praktický život viery vyžaduje od človeka otvorené a úprimné nasmerovanie skutkov k Bohu. Aby sme nežili pre seba, ale pre toho, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych (porov. 2 Kor 5, 15). Kvôli plnšiemu prežívaniu autenticity osobnej viery a identifikácie s Kristom je vhodné umŕtvovanie na konkrétne úmysly, ktoré koncentrujú pozornosť na dôležité a hlboké veci nášho života.

Cieľom kresťanského umŕtvovania je aktívne pôsobiť proti zlým dôsledkom, ktorým je vystavená oslabená ľudská prirodzenosť. Hovoríme o úmyselnom a dobrovoľnom zriekaní sa určitých dobier a pôžitkov, čo privádza človeka k väčšiemu a dôslednejšiemu sebaovládaniu.

Takto chápané umŕtvovanie upriamuje pozornosť na čnostný život. Svätý František Saleský hovorí, že „pokrok v čnosti bude narastať úmerne s námahou, ktorú na to vynaložíme, pretože nie je možné zjednotiť dušu s Bohom iným spôsobom ako umŕtvovaním“.

Pozitívna motivácia

Nato, aby človek ovládol všetky sily alebo napätia, ktoré sa v živote objavujú, a usmernil ich tak, aby sa harmonicky spojili okolo osobnej identity, je potrebné pestovať rozum a posilňovať vôľu. Práve tu vzniká potreba umŕtvovania, ktoré praktizovali mnohí svätci.

No ak si umŕtvovanie predstavujeme ako fyzické násilie na sebe samom alebo na druhom, nič nechápeme. To nie je umŕtvovanie ale masochizmus, ktorý s dokonalosťou kresťana nemá nič spoločné. Umŕtvovanie má motiváciu, ktorá presahuje samu seba; navyše je to pozitívna motivácia. Umŕtvovanie tela má v podstate dvojaký dôvod: sebaovládanie zmyslových náklonností a duchovnú krásu človeka.

Morálny úpadok

Týmto je zadefinovaná aj hranica medzi umŕtvovaním a sebatrýznením, respektíve sebapoškodzovaním. Sebapoškodzovanie je opakované násilné správanie zamerané voči sebe, spôsobujúce často aj fyzické zranenie. Cirkev ho neschvaľuje a poukazuje na morálny úpadok takto zmýšľajúceho, respektíve konajúceho človeka.

Sebatrýznenie je úmyselné spôsobenie silnej fyzickej alebo duševnej bolesti alebo utrpenia. Sebatrýznenie a sebapoškodzovanie sú morálne zlé a ako prejavy umŕtvovania ich Cirkev nikdy neprijíma a neakceptuje.