Slávenie Tridentských omší nezavádzajme

Cirkev sa musí stále obnovovať. V konštitúcii Lumen gentium a v Dekréte o ekumenizme svoju úlohu trvalej reformy Cirkev formulovala v zmysle – perennis reformatio (stála obnova).

Liturgia je vrcholom, ku ktorému smeruje činnosť Cirkvi, a zároveň prameňom, z ktorého prúdi všetka jej sila. Významným znakom je liturgické zhromaždenie. Liturgické  slávenia nie sú súkromné aktivity, ale slávenia Cirkvi, ktorá je „sviatosťou jednoty“, čiže svätým ľudom zhromaždeným a usporiadaným pod vedením biskupov.    

Rímski veľkňazi vydávali vždy nové liturgické knihy, aby obrad prispôsobili novým požiadavkám času. Venovali liturgii zvláštnu starostlivosť. Osobitne vyniká pápež Pius V., ktorý povzbudený Tridentským koncilom (1545 – 1563) obnovil celý kult Cirkvi, postaral sa o zdokonalenie liturgických kníh.

Medzi liturgickými knihami mimoriadne vyniká Rímsky misál. Štyristo rokov sa užívala táto tridentská liturgia v Cirkvi. V novších časoch Druhý vatikánsky koncil (1962 – 1965) prejavil túžbu, aby sa Božiemu kultu venovala pozornosť a úcta, nanovo sa obnovil a prispôsobil potrebám prítomnosti.

Dôvodom obnovy bola dvojkoľajnosť liturgie (rozpad liturgického zhromaždenia: klerici - latinskú liturgiu, ľud - ľudové pobožnosti, nezrozumiteľnosť modlitieb v latinskej reči). Prvá koncilová konštitúcia (4. decembra v roku 1963 – 400 rokov od ukončenia Tridentského koncilu) realizovala požiadavky doby (2 151 koncilových otcov bolo za obnovenie liturgie, len 4 boli proti).

Svätý Pavol VI. v roku 1970 potvrdil obnovené liturgické knihy, ktoré s láskou prijali biskupi, kňazi a veriaci. Svätý Ján Pavol II. prepracoval tretie typické vydanie Rímskeho misála. Tak sa liturgia po Druhom vatikánskom koncile znova zaskvela vznešenosťou a krásou.

V niektorých krajinách zatúžili veriaci po tridentskej liturgii, preto veľkňaz Ján Pavol II. v roku 1984 zvláštnym listom povolil užívať predkoncilovú tridentskú liturgiu (z roku 1962). 

A nakoniec v roku 2007 veľkňaz Benedikt XVI. vydal apoštolský list Summorum pontificum, v ktorom udáva podmienky, za ktorých sa môže sláviť mimoriadna liturgia: mimoriadnu formu liturgie môže kňaz používať bez účasti ľudu, alebo pre spoločenstvá inštitútu, alebo v tých farnostiach, kde spoločenstvo veriacich pretrvávajúco inklinuje k predchádzajúcej liturgickej tradícii, ak si to žiadajú veriaci. Nie kňaz sám od seba.

K tomu pápež Benedikt XVI. poslal list biskupom, kde sa udáva, že riadnou formou liturgie je misál po Druhom vatikánskom koncile a mimoriadnou formou liturgie je potridentská liturgia.

Pápež chcel týmto spôsobom vyjsť v ústrety odlúčenému hnutiu Lefébvre a predovšetkým Bratstvu sv. Pia X., aby znova došlo k nastoleniu plnej jednoty s nástupcom svätého Petra, aby sa zahojila rana tohto rozdelenia, ktorá sa pociťuje čoraz bolestnejšie.

Na Slovensku sa nespĺňajú tieto požiadavky na slávenie tridentskej svätej omše. Preto nie je potrebné zavádzať stredoveké slávenie tridentskej omše z rozmaru, alebo násilnej teatrálnosti, len aby sme boli zaujímaví. Cirkev je vedená Duchom Svätým tak na koncile a v pokoncilových ustanoveniach, ako aj v súčasnosti.