Svätá omša je dar a pozvanie na každý deň

Otázka sa dotýka zaužívanej praxe, pri ktorej veriaci človek, kresťan katolík, alebo aj nepraktizujúci či hľadajúci človek prosí, priamo alebo sprostredkovane, katolíckeho kňaza o odslúženie, respektíve obetovanie svätej omše na konkrétny úmysel. Táto prax je vyjadrením našej viery v spásne konanie Boha voči človeku, ktoré sa udialo príchodom Božieho Syna – Ježiša Krista na svet v ľudskom tele.

Boh neodpovedá na hriech človeka rozumovými argumentmi, hrozbou bez nádeje alebo ideológiou. Jeho odpoveďou je Osoba. Osoba Ježiša Krista. V Ježišovi sa dokonalým spôsobom zjavuje Božia láska až na smrť, ktorá nadobudla svoj výraz v zrade, umučení a smrti na kríži – v skutočnom Ježišovom utrpení a smrti za nás a za našu spásu. 

V tajomstve Veľkého piatka sa dotýkame Ježišovej krvavej obety, ktorú dobrovoľne podstúpil a slobodne daroval nebeskému Otcovi. Raz navždy sa obetoval, aby zničil hriech (porov. Hebr 9, 26). Ticho Veľkého piatka by ostalo otázkou bez odpovede, ak by nevyšlo svetlo „tretieho dňa“, keď Ježiš Kristus vstal z mŕtvych.

Odpoveď, ktorú dal Boh človeku, je zmŕtvychvstalý Kristus. Boh sa nezriekol človeka poznačeného hriechom a neschopného nájsť pokoj vlastnými silami. Vyšiel mu v ústrety novým spôsobom. Tvorivá novosť Božej lásky sa podobne prejavuje v Ježišových slovách pri Poslednej večeri, ktorá je kvalitatívne spojená s veľkonočnými udalosťami kríža a zmŕtvychvstania: „Vezmite a jedzte“ (Mt 26, 26), „Pite z neho všetci“ (Mt 26, 27).

A ďalej: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22, 19), ako aj: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás“ (Lk 22, 20). Kristus týmito slovami vyjadruje svoju túžbu ostať s ľuďmi do konca čias, a preto pozýva a usmerňuje svojich učeníkov, aby mu, povedané slovami sv. Jána Zlatoústeho, „prepožičali svoj jazyk a dali mu svoje ruky“. 

Cieľ eucharistickej obety

Kristus tak Cirkvi zanecháva viditeľnú obetu, ktorou sa sprítomňuje krvavá obeta kríža. Rozdiel nie je v podstate, ale v spôsobe: Ježiš na kríži skutočne trpel a vylial svoju krv. Pri svätej omši je už však obeta „nová“ – nekrvavá, pretože Ježiš vstal z mŕtvych, smrť nad ním viac nepanuje (porov. Rim 6, 9).

Pápež Pius XII. v svojej encyklike Mediator Dei (1947) zdôrazňuje Božiu iniciatívu, ktorá sa aktualizuje vo svätej omši – je to Kristus sám, ktorý obetuje a je zároveň jedinou, dokonalou obetou. Preto je cieľ eucharistickej obety identický s obetovaným a obetujúcim sa Kristom.

Tak je svätá omša oslavou nebeského Otca; vzdávaním vďaky Bohu; zadosťučinením a zmierením; obetou za naše vykúpenie – nielen za nás, ktorí žijeme, ale za všetkých, ktorí v Kristovi odpočívajú (za zosnulých); orodovaním a prosbou o požehnanie a milosť. 

Úmysel svätej omše

Prosbu o odslúženie svätej omše sprevádzame konkrétnym úmyslom. Najčastejšie máme na mysli konkrétnych ľudí – živých alebo zosnulých a ich dobro. Časné a večné. V zmysle už napísaného správny a vhodný spôsob úmyslov svätých omší je usmerniť úmysel na Krista – aby pritiahol, respektíve priviedol konkrétnu osobu k sebe, aby bola vykúpená. Žiada sa od nás viera a túžba. Viera v Boha, ktorý zobral na seba naše bremená a životy, ako aj tých, za ktorých obetujeme svätú omšu.

Boh sa dal človeku celý, preto pozýva človeka k plnosti prinášaním obety celého života, aby bol príjemný Bohu. Boh chce spasiť všetkých a spása prichádza jedine skrze dokonalú obetu Ježiša Krista – najvyššieho a večného kňaza. No aj v tých, ktorí neveria v Krista, vo všetkých ľuďoch dobrej vôle, pôsobí neviditeľným spôsobom milosť. Kristus totiž zomrel za všetkých a konečné povolanie je len jedno, čiže Božie, máme veriť, že Duch Svätý dáva všetkým možnosť, aby sa spôsobom známym Bohu stali účastnými na jeho veľkonočnom tajomstve. (porov.  Gaudium et spes 22, 45).

V tomto duchu usmerňuje kňazov a veriacich Kódex kánonického práva (kánon 901): „Kňaz má právo obetovať omšu za kohokoľvek, tak za živých, ako aj za zomrelých.“ Život prináša rôzne momenty, preto je vždy na mieste pastoračná múdrosť a rozlišovanie. Je správne upovedomiť kňaza, ak ide o odslúženie svätej omše za člena iného náboženstva či denominácie. Kňaz môže zhodnotiť vhodnú formu odslúženia svätej omše.