Tri impulzy viery Jána Pavla II. Slovensku

Odpovedať na túto otázku sa zdá jednoduché, ale opak je pravda. Pápež nechodí na zdvorilostnú návštevu. Na návštevu ide ako apoštol Ježiša Krista. Ako ten, koho prioritnou úlohou je utvrdzovať bratov a sestry vo viere.

PRVÁ NÁVŠTEVA

V  takomto chápaní môžeme aj na prvú návštevu sv. Jána Pavla II. v roku 1990 reagovať ako na pastoračnú. Niesla sa v znamení vďakyvzdania za vytrvalosť vo viere, ktorú nezlomil ani viac než štyridsaťročný teror komunistickej diktatúry.

Pápež však nielen poďakoval za vytrvalosť nášho národa, ale nás aj vyzval intenzívne vydávať svedectvo viery i naďalej. Jednoducho by som to zhrnul: nielen dívať sa do minulosti, ale žiť vieru v prítomnosti pre budúcnosť.

DRUHÝKRÁT

Návšteva v roku 1995 sa už niesla v inom duchu. Bola to pastoračná cesta v pravom zmysle slova. Po istom čase, ktorý uplynul od znovunadobudnutia náboženskej slobody, nám pápež dal nové mohutné impulzy na rozvoj viery. Tak to bolo v Nitre, kde osobitne našej mládeži ukázal svoj vzťah k nej.

Na začiatku svojho pontifikátu adresoval mladým slová – vy ste moja nádej, vy ste nádej Cirkvi. Iste citlivo vnímal situáciu, že mládež pod vplyvom konzumizmu potrebuje dodať entuziazmus pre Krista a pravdivé hodnoty.

Umocňovala to modlitba posvätného ruženca z kostola sestier uršulínok na prvú sobotu, ako aj stretnutie pri svätyni našej patrónky Panny Márie v Šaštíne a na levočskej hore, ktorá sa stala symbolom odhodlania vytrvalosti vo viere počas komunizmu. Podporil to svätorečením košických mučeníkov v Košiciach.

NEMOHOL SKLAMAŤ

A tretia návšteva v roku 2003? Mala celkom iste podtón, že ani v starobe a chorobe sa nemožno vzdať práce na svojom poslaní. Preto ma fascinovali slová, ktoré Ján Pavol II. adresoval najbližším, keď ho vzhľadom na zdravotný stav od návštevy Slovenska odhovárali.

„Sľúbil som biskupovi Balážovi, že prídem, a nemôžem ho sklamať!“ Aj v telesnej slabosti si bol vedomý svojho poslania a plnil ho. Ukázal silu viery, ktorá premáha osobné utrpenie. Z kríža nezostúpil! To je výzva, ktorá sa nedá prehliadnuť.

Umocnil ju návštevou Trnavy, Banskej Bystrice, Rožňavy a najmä blahorečením prvej Slovenky sestry Zdenky Cecílie Schelingovej, ako aj blahorečením tretieho člena násilím umlčanej časti Cirkvi (gréckokatolíckej) v 50. rokoch – po blahorečení biskupa Pavla Petra Gojdiča, prešovského eparchu, a Metoda Dominika Trčku, rehoľníka v Ríme, do tretice blahorečil Vasiľa Hopka, pomocného biskupa v Prešove.

Akoby chcel dokázať, že obnova má vždy význam a treba v nej pokračovať, lebo tu je obeta života mnohých a to zaväzuje. Takto by som zhodnotil význam trojnásobnej návštevy pápeža Jána Pavla II. pre nás Slovákov.