Uzdraviť môže len Božie milosrdenstvo

Ďakujeme za dôveru, s ktorou ste sa na nás obrátili. Ako sa píše v otázke, vaša priateľka viackrát podstúpila potrat. Napriek tomu, že v médiách sa táto téma neraz zľahčuje, každá žena, ktorá si dala vykonať potrat, prežíva traumu, takzvaný postabortívny syndróm, ktorého súčasťou sú aj výčitky svedomia zo zabitia vlastného dieťaťa.

Tvrdenie, že nie každý kňaz môže tento hriech rozhrešiť, nie je úplne presné. Každý kňaz z moci, ktorú dostal kňazskou vysviackou od Ježiša Krista, môže rozhrešiť ktorýkoľvek hriech. To, na čo narážate vo svojej otázke, je takzvaná cenzúra, ktorá je spojená s previnením potratu.

Vážnosť previnenia

Vzhľadom na závažnosť tohto hriechu je k nemu pripojený cirkevný trest exkomunikácie. V Kódexe kánonického práva (CIC 1398) sa uvádza: „Kto vykonáva potrat, po dosiahnutí účinku upadá do exkomunikácie na základe vyneseného rozsudku.“

Exkomunikácia, najvážnejší z kánonických trestov, zabraňuje prijímaniu sviatostí, až kým dotyčný nie je oslobodený. Tento cirkevný trest sa vzťahuje nielen na matku, ale aj na lekára, ktorý zákrok vykonáva, a môže postihnúť taktiež tých (porov. CIC 1329 §2), bez pričinenia ktorých by delikt nebol spáchaný.

Pri cirkevných trestoch treba vnímať ich medicinálny rozmer. Je to akoby zdvihnutý prst matky Cirkvi, ktorá upozorňuje svoje deti, že ide naozaj o veľmi vážnu vec.

Každý z nás si asi pamätá z detstva, že keď išlo o niečo vážne, napríklad narábanie s ohňom, mama alebo otec nás už dopredu prísne upozornili, že sa ho nesmieme ani dotknúť, pretože si môžeme vážne ublížiť, prípadne aj s trvalými následkami.

Niečo podobné je aj v prípade potratu, keď Cirkev prostredníctvom cenzúry upozorňuje, že ide o vec, ktorá je nielen vážna sama osebe, ale aj čo sa týka následkov. Nielenže život zabitého dieťaťa už nikto nevráti, ale matka a všetci, ktorí s ňou spolupracujú, riskujú stratu večného života.

Preto aj výčitky svedomia, ktoré človek následne cíti, len odrážajú duchovnú skutočnosť, ktorá je na pozadí vonkajšieho skutku potratu.

Ak sa teda takto pozrieme na exkomunikáciu po vykonanom potrate, čiže ako na zdvihnutý prst matky Cirkvi, je logické, že trest môže postihnúť iba toho, kto vedel o tom, že k hriechu (deliktu) je trest pripojený.

To znamená, aby niekto upadol do tohto cirkevného trestu, musí spĺňať tieto podmienky: mať v čase spáchania hriechu dovŕšených 18 rokov a mať vedomosť o tom, že k tomuto hriechu je pripojený trest. To znamená, že ten, kto sa síce hriechu dopustil, ale nevedel o tom, že je k nemu pripojený cirkevný trest, do exkomunikácie neupadne.

Fakulta rozhrešenia

Stále si však treba uvedomovať, že to najväčšie zlo nespočíva v cirkevnom treste, ale v samotnom hriechu.

Cenzúra spojená s hriechom potratu je za normálnych okolností rezervovaná ordinárovi, čo znamená, že od nej môže oslobodiť iba miestny biskup. Je to z dôvodu závažnosti hriechu (deliktu). Ordinár však môže túto právomoc delegovať na kňazov.

Vo Svätom roku milosrdenstva (2015) sa pápež František rozhodol rozšíriť fakultu rozhrešiť potrat spojený s cenzúrou na všetkých kňazov najprv na obdobie Svätého roka a následne 20. novembra 2016 ju predĺžil na neurčito. Momentálne teda platí, že túto fakultu má z rozhodnutia Svätého Otca každý kňaz.

Svätý Otec teda ani neznížil závažnosť hriechu potratu, ani nezrušil existenciu cenzúry, čiže cirkevného trestu exkomunikácie, len - obrazne povedané - väčšmi rozšíril prostriedok Božieho milosrdenstva.

Ako teda postupovať? Nech sa vaša priateľka s dôverou obráti na ktoréhokoľvek kňaza.

Dôležitý je najmä vnútorný postoj pokory a kajúcnosti, keď si človek uvedomuje nielen veľkosť previnenia, ale aj to, že bez Božieho odpustenia by sme si nevedeli pomôcť a zostali by sme uväznení naveky vo svojich previneniach.

Zároveň je však potrebné prichádzať k Bohu s veľkou dôverou v jeho milosrdenstvo, čo znamená, že verím, že aj napriek veľkosti mojich hriechov ma nikdy neprestal milovať a túži mi odpustiť, viac než som schopný si uvedomiť a túžiť ja sám. Božie milosrdenstvo je väčšie ako ktorýkoľvek hriech a jeho konkrétnym prejavom a prostriedkom je moc kňazského rozhrešenia.