V liturgii prečítame takmer celú Bibliu
Prečo majú liturgické čítania práve také poradie, v akom ich počujeme na svätej omši?
ZUZANA, VÝCHODNÉ SLOVENSKO
Jednotlivé formuláre čítaní sa podarilo zostaviť tak, aby sa navzájom osvetľovali a pomáhali poslucháčom čo najlepšie prijať Božie slovo. Ilustračná snímka: Človek a Viera/ Radek Hansknut
Dnešná otázka sa zdá jednoduchá, no ponúka príležitosť pozrieť sa hlbšie na poradie omšových čítaní, ako aj na vzťahy medzi nimi.
Už Ježišovo verejné účinkovanie nám poskytuje niekoľko príkladov, ako sa čítalo Božie slovo v synagóge. Nemôžeme zabudnúť ani na cestu dvoch učeníkov, ktorým Ježiš po zmŕtvychvstaní vysvetľoval Písma a oni ho napokon spoznali pri lámaní chleba.
Prví kresťania sa pravidelne schádzali na „lámaní chleba“, čomu predchádzalo (napríklad v Troade) rozprávanie apoštola Pavla. Je to v období, keď sa napísané evanjeliá ešte len formujú. Vzácne svedectvo máme aj od sv. Justína, ktorý uvádza „čítanie pamätí apoštolov alebo spisov prorokov“.
VHODNÝ KONTRAST
V prvých storočiach sa pri liturgii čítalo – ako by sme dnes povedali – spôsobom na pokračovanie, teda z jednej omše na druhú. Zvyčajne zaznelo jedno alebo v nedele a veľké sviatky dve čítania, pričom za nimi nasledovalo evanjelium. Iba na niektoré dni v roku boli čítania zvolené tematicky.
A hoci zatiaľ hovoríme o čítaniach, netreba zabúdať ani na spievané časti, ktoré sa medzi ne vkladali vo forme responzória, žalmu, spevu Aleluja. Vytváral sa tak vhodný kontrast a zároveň odpoveď na počuté slovo.
KAŽDÝ DEŇ MÁ SVOJE ČÍTANIE
Priblížme si však súčasný stav. Vzácnym prianím Druhého vatikánskeho koncilu bolo „hojnejšie, rozmanitejšie a primeranejšie čítanie Svätého písma“ pri liturgii (SC 35). Pre svätú omšu to znamená, „aby sa veriacim pripravil čím bohatší stôl Božieho slova“ (SC 51).
Preto máme nedeľný lekcionár rozdelený na tri roky (A, B, C) a vo všedné dni Cezročného obdobia sa číta prvé čítanie v dvojročných cykloch (I, II). No nielen to, teraz už nemáme dni v roku, ktoré by nemali svoje čítania. Podľa jedného výpočtu sa takto v liturgii nachádza asi 85 percent z celej Biblie.
SÚVIS S EVANJELIOM
Napriek rozmanitosti textov vo Svätom písme sa podarilo zostaviť jednotlivé formuláre čítaní tak, aby sa navzájom osvetľovali a pomáhali poslucháčom čo najlepšie prijať Božie slovo, živé a účinné práve prostredníctvom liturgie. Toto je podporené výkladom celebranta, teda homíliou, ktorá završuje omšové čítania.
Aj dnes sú veľké slávnosti, ktoré majú jedinečný výber čítaní na danú príležitosť. No v liturgickom roku sú tiež obdobia, keď sa evanjeliá čítajú na pokračovanie. Typicky je to v Cezročnom období, kde z jednej nedele na druhú postupne čítame niektoré z evanjelií. Podobne sa to vtedy deje aj s druhými čítaniami z listov apoštolov.
Prvé čítania, ktoré sú okrem Veľkonočného obdobia brané zo Starého zákona, sa však vyberajú tak, aby súviseli s evanjeliom omše.
PREDOBRAZ A PRÍPRAVA
A tu sa nám už črtajú vzácne súvislosti, ktoré osvetľujú otázku ohľadom poradia čítaní na svätej omši. Ako prvé čítame zo Starého zákona, ktorý je predobrazom a prípravou na Nový zákon. Odpoveďou na starozákonné čítanie je responzóriový žalm. Ak je nedeľa alebo slávnosť, nasleduje druhé čítanie, ktoré je vždy z Nového zákona. Vrcholom celej bohoslužby slova je prednášanie evanjelia. Je zvýraznené aj tým, že sa postavíme a spevom Aleluja vyjadrujeme radosť z prítomnosti Pána, ktorý sa nám ústami diakona alebo kňaza prihovorí.
Poradie čítaní má teda svoj dôvod, vyplývajúci tak z dejín svätej omše, ako aj zo súčasného ponímania Božieho slova. Ono je vzácnym pokrmom pre veriacich, je Slovom v mysli aj v srdci, aby napokon prijali aj sviatostné telo a „oslavovali Pána svojím životom“.