Vlastníctvo môže slúžiť láske

Mladý muž hľadá zmysluplné nasmerovanie svojho života a Ježiš v ňom vzbudí nádej, že by mu mohol pomôcť dobrou radou. Zodpovedne zachováva prikázania, a predsa tuší, že mu ešte niečo chýba. Pozrime sa najprv na to, aké má túžby a prečo mu Ježiš radí predať všetko, čo má (porov. Mt 19, 21). 

Túžba po dokonalosti

Mladík hľadá večný život, Ježiš mu ponúka cestu zachovávania prikázaní a pomenuje jeho túžbu aj ako túžbu po dokonalosti. Spomínaná dokonalosť nie je v prvom rade bezchybnosťou, ako ju často chápeme.

Významové spektrum gréckeho prídavného mena téleios – dokonalý - použitého v originálnom texte, sa oveľa častejšie nachádza v škále označujúcej úplnosť, kompletnosť, zrelosť, integritu. Jednoducho by sme mohli povedať, že Ježiš mladíkovi ponúka za cieľ dosiahnutie zrelosti.

Na pozadí takto chápanej dokonalosti odporúčanie predať všetko, čo má, a rozdať chudobným, čiže zbaviť sa majetku, nie je cieľ sám osebe, ale cesta k zrelosti, osobnej integrite.

Osoba je integrovaná, celistvá, zrelá, ak všetky jej zložky sú v rovnováhe a vo vzájomnej spolupráci, zamerané na dosahovanie životných cieľov, a je schopná realisticky vnímať seba i druhých.

Dokáže predať, čo má, a rozdať chudobným, lebo veciam a najmä ľuďom vie prisúdiť hodnotu, ktorá im je vlastná. 

Ježiš odporúčaním nehovorí, že nemáme nič vlastniť, ale predať a rozdať. A to je možné iba vtedy, ak človek niečo má. Určité vlastníctvo je k nášmu životu dokonca potrebné. Ale má byť podriadené životnému cieľu – zamerané na naše skutočné (nie zdanlivé a okamžité) dobro a na dobro blížneho.

Vtedy sa nestane prekážkou lásky a nasledovania Krista, ale naopak, môže byť jeho prostriedkom. Ak by mal mladík slobodné srdce od vlastnenia, aj majetok by sa stal preňho cestou lásky k blížnemu i ku Kristovi.

Ak sa zamenia tieto dve kategórie, prostriedok a cieľ, osoba sa stáva nešťastnou, smutnou, lebo podriadila svoj život niečomu, čo ju nemôže naplniť. 
 

Podmienka nasledovania Krista
 

Predávanie a rozdávanie chudobným nie je jednorazová záležitosť. Náš život bude istým spôsobom vždy poznačený napätím medzi dilemou mať – rozdať. Život zameraný na seba neprináša naplnenie jeho zmyslu ani šťastie.

Vo svetle životného cieľa sa dá povedať, že budeme spokojní a šťastní, ak to, čo vlastníme, zameriame na druhých, nie na seba. Dvojčlen predať a rozdať treba vidieť v dynamike lásky a služby.

Zároveň je potrebné citlivo vnímať, kedy sa už snažím získavať hmotné dobrá kvôli nim samotným a robiť si neprimerané úspory - alebo naopak, kedy ich používam v duchu lásky na dobré ciele.  

Predať a rozdať nie je len cestou k sebadarovaniu a zrelosti, integrite, ale je podmienkou nasledovania Krista zbližša. On bol chudobný – nielen po materiálnej stránke – ale aj slobodný a otvorený pre plnenie vôle svojho Otca.

Tých, ktorí sú chudobní, označuje za blažených, to znamená šťastných. Ježišovo odporúčanie pre nás v 21. storočí nebude odlišné od slov adresovaných mladíkovi z Matúšovho evanjelia a cesta k šťastnému, naplnenému životu pôjde smerom nadobúdania vnútornej slobody.

Každý sme v inej situácii: inak musí vidieť vlastníctvo osobného majetku otec početnej rodiny, inak rehoľníci alebo kňazi, ktorí rodinu nemajú. Pre obidve kategórie a mnohé ďalšie však platí, že nemajú žiť pre seba, ale darovať seba Bohu i druhým vo vnútornej slobode.

A to je riešením otázky, ako aplikovať Kristove slová i dnes. „Vstupenkou“ do neba sa tak stáva slobodné, ale nie prázdne srdce. Srdce naplnené láskou, ktorá má svoje vyjadrenie v skutkoch.