Výzdoba chrámu má svoje presné pravidlá

Ak chceme na otázku odpovedať, vezmime si do rúk smernice, ktoré sa k nej vyjadrujú. Ide predovšetkým o takzvaný Caeremoniale episcoporum, knihu, ktorá obsahuje normy na slávenie biskupských bohoslužieb a všetkého, čo je s nimi spojené.

Ako prvý s týmto označením ju 14. júla 1600 uverejnil pápež Klement VIII. V súlade s Druhým vatikánskym koncilom vydal v roku 1984 pápež Ján Pavol II. úplne prepracované vydanie v jednom zväzku, ktoré nahradilo predchádzajúce vydania.

Revízia mala za cieľ zabezpečiť biskupskú liturgiu, ktorá by bola „jednoduchá a zároveň ušľachtilá, pastoračne plne efektívna a schopná slúžiť ako príklad pre všetky ostatné liturgické slávenia“.

Druhým zdrojom, kde nachádzame usmernenia týkajúce sa otázky, sú Všeobecné smernice Rímskeho misála – tretieho typického vydania Rímskeho misála z roku 2002. A napokon je tu Direktórium, manuál liturgických slávení, ktorý zostavujú odborníci z Liturgickej komisie KBS na každý cirkevný rok.

Podstata spočíva v miernosti

Je chvályhodné, že veriaci človek chce vďačnosť voči Bohu prejaviť kvetmi. Preto sa v našich chrámoch kladú na oltáre, k svätostánku alebo k sochám svätcov. Existuje však usmernenie, aby sa naše kostoly nestali akýmisi kvetinárstvami.

Všetko má mať svoje medze a predovšetkým si musíme uvedomiť, že chrám a v ňom oltár je miestom, kde sa človek stretáva s Bohom a slávi sa eucharistická obeta. Caeremoniale episcoporum striktne určuje v bode 41 a 236 pravidlá na Advent:

„V Adventnom období sa použije organ a iné hudobné nástroje a ozdobuje oltár kvetmi s takou umiernenosťou, ktorá je v súlade s povahou tohto obdobia, aby sa nepredchádzalo plnej radosti z Narodenia Pána.“

V tomto duchu je aj úprava vo Všeobecných smerniciach Rímskeho misála v bode 305: „V ozdobovaní oltára nech sa zachováva umiernenosť.

V období Adventu sa oltár ozdobuje kvetmi s takou umiernenosťou, ktorá je v súlade s povahou tohto obdobia, aby sa nepredbiehalo plnej radosti z Narodenia Pána. Ozdobovanie kvetmi má byť vždy umiernené a nech sa usporiada skôr okolo oltára ako na ňom.“

Toto usmernenie sa pripomína aj v úvodných smerniciach Direktória na omše a liturgiu hodín 2021 k Adventnému obdobiu. Za dodržiavanie usmernení v každej farnosti je zodpovedný kňaz poverený vedením farnosti.

Preto je jeho úlohou oboznámiť všetkých, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na vzhľade kostola alebo účinkujú pri bohoslužbách, s týmito normami. Pre liturgické obdobie Adventu z uvedeného jasne vyplýva, že ozdobiť oltáre kvetmi je možné.

Pôstne obdobie

Podstatné je uvedomiť si, že medzi Adventným a Pôstnym obdobím existuje rozdiel, hoci liturgická farba je rovnaká – fialová, ale obsah je iný. Práve striedma výzdoba kvetmi v Adventnom čase môže naň poukázať.

Ako je to teda s výzdobou kvetmi v Pôstnom období? Caeremoniale episcoporum v bodoch 41 a 236 striktne vyjadruje: „V Pôstnom období sa zakazuje zdobiť oltáre kvetmi a hudobné nástroje sa dovoľujú používať len na udržanie a sprevádzanie spevu, čo zodpovedá kajúcemu rázu tohto obdobia. Výnimkou sú: nedeľa Laetare, slávnosti a sviatky.“

Oltár nemá byť zdobený kvetmi od Popolcovej stredy až po hymnus Sláva Bohu na výsostiach na Veľkonočnú vigíliu. To isté nachádzame opäť aj vo Všeobecných smerniciach Rímskeho misála, ako aj v úvode do Pôstneho obdobia v Direktóriu na omše a liturgiu hodín 2021.

Vynára sa ešte otázka, ako je to s výzdobou na mieste, kde sa uchováva Najsvätejšia oltárna sviatosť. Druhý vatikánsky koncil odporúča, aby Oltárna sviatosť bola uschovávaná v osobitnej kaplnke. Miesto úschovy má byť vždy náležite ozdobené kvetmi, napríklad aj na Zelený štvrtok či pri Božom hrobe.

A ešte niečo. V poslednom období sa rozmohol zvyk zdobiť oltáre, svätostánky a sochy svätcov umelými kvetmi. Vo Všeobecných smerniciach Rímskeho misála v bode 292 sa píše:

„Výzdoba nech dodá kostolu skôr vznešenú jednoduchosť ako prepych. Pri výbere prvkov, ktoré patria k výzdobe, treba dbať o pravdivosť vecí a usilovať sa o to, aby ozdoba kostola slúžila na výchovu veriacich a prispela k dôstojnosti celého posvätného miesta.“

Hovorí sa tu jasne o pravdivosti vecí, z čoho celkom prirodzene vyplýva, že aj kvety použité na výzdobu majú byť „pravdivé“, teda živé a nie umelé.