Zájsť očistiť svoju dušu od hrdze

Neexistuje nič horšie, ako keď treba v duchovnom živote predpísať vzťah. Napríklad aj ten, že aspoň raz do roka sa vyspovedať a prijať Oltárnu sviatosť. K  základnej výbave človeka by mala patriť vnútorná aj vonkajšia pravdivosť všetkého, čo žije a do čoho sa púšťa.

A tak sa už nikdy pri téme svätej spovede nebude sužovať myšlienkou, že na ňu musí (napríklad pred Vianocami) ísť. Oveľa viac bude totiž nadšený z myšlienky, že môže zase zájsť očistiť svoju dušu od hrdze, pretože je už na to znovu zrelá.

AKO ČASTO SA SPOVEDAŤ

Veď si len predstavte, aké by to bolo, keby sa vedľa cirkevného príkazu aspoň raz do roka sa vyspovedať a prijať Oltárnu sviatosť objavil iný nový príkaz – aspoň raz do roka si ľahnúť so svojím manželom... Predpokladá sa totiž, že manželia chápu, že aj táto stránka spolužitia pomáha posilniť ich vzťah a vzájomnosť. Ale poďme ďalej.

Keď píšete, Evka, o pravidelnom svätom prijímaní, teda každých sedem dní, moja predstava pravidelnosti sa s tou vašou rozchádza. Čo je Eucharistia? Dogmatická odpoveď znie: živý Kristus, tam prítomný. A keďže po celom našom Slovensku máme sväté omše aj od pondelka do soboty, prečo sa nejsť s týmto Kristom stretnúť aj cez všedný deň a prijať jeho žiarivú prítomnosť ako posilu jedlom na ceste života?!

Jedinou podmienkou takéhoto stretnutia je čisté srdce alebo teda, ako vám správne poradila vaša kamarátka, milosť posväcujúca. Ak takto človek pristúpi za každých okolností k Eucharistii, nemusí sa báť svätokrádeže. Avšak tak či tak si treba dávať veľký pozor na dva extrémy.

ŠKRUPULÓZNY A LAXNÝ PRÍSTUP

Čo doposiaľ poznám zo svätých spovedí, je železné pravidlo, že ľudia, ktorí majú ťažisko v predpisoch, príkazoch, zákazoch, nariadeniach, nesú so sebou strašný balvan škrupulozity – úzkostlivosti. Stále sa sami seba pýtajú: je toto ešte v poriadku? Neurobila som niečo zlé? Nekonám práve teraz svätokrádež?

Dokonca medzi zaužívanú prax nejedného kresťana dodnes patrí, že ak po svätej spovedi vynechá v nasledujúce dni niekoľko svätých omší, už nemá právo pristúpiť k Eucharistii, lebo vynechal – zrejme v  duchu myšlienky, že nič prerušované nie je dobré... Popritom vôbec nehľadí na to, či je v milosti posväcujúcej, ktorá je pre prijímanie rozhodujúca! Títo ľudia akoby zabúdali na slobodu, ktorú im na kríži vydobyl Ježiš Kristus.

Presne podľa Svätého písma, že „kde je Pánov Duch, tam je sloboda“. Ale na druhej strane aj slobodu som pri niektorých spovediach načítal takto: nemám hriechy, všetko mojom v živote je dobré tak, ako to je, lebo aj svätý Augustín povedal „miluj a  rob, čo chceš“. Takže to „miluj“ má u niektorých ľudí takú bláznivú náplň, že „rob, čo chceš“ už nemôže platiť! Prečo nemôže? Lebo aj láska má svoje pravidlá!