Zašli sme na slovíčko s homiletikom

Aký to bol rok z pohľadu kňaza homiletika? 

Bol to rok, ktorý ma prinútil stráviť oveľa viac času s Božím slovom, premýšľať nad ním i nad sebou a zároveň si uvedomiť závažnosť slov predkladaných čitateľom, ktorých z veľkej časti ani nepoznám a netuším, čo všetko prežívali, čo sa ich dotklo, alebo provokovalo. Preniká ma bázeň z týchto vecí.

Katolícke noviny ma však po celý rok učili ešte jednej dôležitej veci pre život a ňou je sebadisciplína. Keďže bolo potrebné odovzdávať homílie nielen v presnom rozsahu a načas, ale oveľa skôr, takže nad Adventom a Vianocami som sa musel zamýšľať už v septembri.

Ako ste vnímali službu pripraviť každý týždeň pre čitateľov vysvetlenie Božieho slova konkrétnej nedele?

Bolo to náročné, pretože mi pribudla povinnosť navyše, a pritom ostatné sa nesmelo zanedbať. Takže často som sa k jednému príhovoru vracal aj niekoľkokrát a niekedy aj niekoľko dní. Mám totiž zásadu, že prednostné právo na môj čas má človek sediaci predo mnou a iné musí počkať. V takej chvíli nič iné nevybavujem, v ničom nepokračujem a vôbec nereagujem na mobil (to je aj dôvod, prečo sa mnohí nemôžu dovolať hneď na prvý raz).

V čom spočíva vaša príprava na nedeľnú homíliu? 

Základom je modlitba za požehnanie slova a poslucháčov, ku ktorým budem hovoriť. Potom nechám pôsobiť Božie slovo a položím si najdôležitejšiu otázku: Bože, čo mi chceš povedať? A čo mám povedať iným? Postupne sa vo mne vytvára odpoveď, čo si mám z Božieho slova osobitne všimnúť, čoho sa viac dotknúť, alebo znovu pripomenúť.

Samozrejme, že využívam aj dostupnú literatúru a tiež osobné skúsenosti. Veľmi mi pomáha rada známeho homiletika Jozefa Vrableca, ktorého som zažil ešte počas štúdia, že kňaz by sa mal na všetko pozerať homileticky. 

Je dôležité, aby sa kňaz v nedeľu prihováral veriacim prostredníctvom homílií? 

Je to jedinečný evanjelizačný prostriedok s neopakovateľnou možnosťou vložiť Božie slovo do duše poslucháča. Sám veľmi rád počúvam homílie svojich spolubratov, keďže v seminári vždy káže niekto iný, a je to sila, povedané rečou mladých. Každý kňaz totiž vtláča svoj rukopis Božiemu slovu už len tým, na čo sa v kázni zameria, ako uvažuje, alebo štýlom, ktorým hovorí. Žiadny kazateľ nevyhovie všetkým, ale to už patrí k pokore kazateľa.

Čo by si mal veriaci nájsť v každej homílii? 

Myšlienku, alebo aspoň jedno slovo pre seba. Slová z homílie by nemali padať len tak na chrámovú dlažbu, ale mali by s nami odchádzať. Stáva sa, že ľudia si domov často odnesú celé homiletické príklady. A niekedy je to jediné, čo im zostane z celej homílie, ale ak im to pomáha v duchovnom raste, nech je aj za to pochválený Pán.

Ľudia v určitých situáciách vnímajú slovo kňaza citlivo. Existujú v tomto smere určité pravidlá, ktorých sa držíte?   

Určite iný štýl volím pri pohrebnej kázni, kde vnímam citlivosť danej chvíle. Iný pri sobáši alebo na sviatky, či všedné dni. Avšak ku každej kázni pristupujem so skúsenosťou apoštola Pavla adresovanou Korinťanom: „Na zhromaždení radšej chcem povedať päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než desaťtisíc slov darom jazykov“ (1 Kor 14, 18). Je náročnejšie kázať krátko a povedať všetko ako kázať dlho a nepovedať nič.

Aká časť zo Svätého písma je vám duchovne veľmi blízka? 

Márnotratný syn z Lukášovho evanjelia. Celé podobenstvo je také živé, oslovujúce a blízke, že dodnes si pamätám na svätú omšu, pri ktorej som toto evanjelium nedokázal dočítať. Hlas sa mi zasekol a nastalo ticho. V tej chvíli som cítil iba zvláštnu radosť nad nepochopiteľným milosrdenstvom nebeského Otca. Na takéhoto Boha sa veľmi teším.

V Katolíckych novinách pôsobí duchovné slovo kňazov už 170 rokov. Čo by ste zaželali novinám a kňazom, ktorí budú slovom sprevádzať duchovný život našich čitateľov?

Našim najstarším novinám spomedzi všetkých želám pevné duchovné zdravie, odvahu a silu pre Božie veci a vytrvalosť v apoštoláte až do konca. Spolubratom kňazom, ktorí položia svoje myšlienky na stránky tohto periodika, vyprosujem vanutie Ducha Svätého a oživujúce slová.