Aj v Saudskej Arábii možno bude stáť kresťanský kostol

Postaviť akýkoľvek kresťanský chrám v Saudskej Arábii bolo doteraz nemožné. No zdá sa, že aj v tejto krajine sa to mení. Zaujímavé informácie o takejto snahe v krajine, kde za ohlasovanie evanjelia môžete skončiť vo väzení, priniesol americký portál Insider.

Petície

V slnečné, bezoblačné októbrové ráno v roku 2019 sa dvadsaťpäť amerických kresťanov zhromaždilo na úpätí Džabal al-Lawz, do červenohneda zafarbenej hory na severozápade Saudskej Arábie.

Ich vodca, evanjelický autor a kazateľ Joel Richardson vytiahol Bibliu, ktorú si priniesol z domova v Kansase, a začal nahlas čítať. Čoskoro potom začal so svojím zborom spievať piesne, zatiaľ čo ich najatí saudskí sprievodcovia vytiahli smartfóny a začali filmovať.

Joel Richardson viedol vôbec prvý kresťanský zájazd do Saudskej Arábie, domova islamu, kde je verejné vyznávanie akéhokoľvek iného náboženstva prísne zakázané. Scéna v Džabal al-Lawz ilustruje rýchle spoločenské zmeny prebiehajúce v Saudskej Arábii, ale aj nebezpečenstvá, ktorým stále čelí 1,4 milióna kresťanov, ktorí tam žijú.

Rôzni americkí politici vrátane Niny Sheaovej, bývalej zástupkyne americkej vlády pre náboženskú slobodu vo svete, a Davida Rundella, vedúceho americkej misie v Rijáde, už dlhší čas posielajú petície týkajúce sa otázky postavenia kresťanského chrámu orgánom Saudskoarabského kráľovstva.

V roku 2008 vtedajší apoštolský nuncius v Kuvajte, arcibiskup Paul Mounged El-Hachem v rozhovore pre londýnsky denník The Guardian uviedol, že „prebiehajú rozhovory o výstavbe kostola (v Saudskej Arábii)“.

Insider tiež pripomenul, že pápež Pavol VI. už v roku 1973 súhlasil s výstavbou prvej mešity v Ríme, „dúfajúc, že podobné gesto – povolenie na výstavbu kostola – prejaví aj Saudskoarabské kráľovstvo“. Všetky tieto snahy sa ale stretli s odmietnutím.

Zmeny

V poslednom čase však došlo k významným zmenám na politickej scéne Saudskej Arábie a tie ovplyvňujú aj jej vzťah ku kresťanstvu. Od roku 2017 je de facto pri moci korunný princ a následník trónu Muhammad bin Salmán.

Svoju krajinu sa snaží zmeniť okrem iného tým, že ju otvára cestovnému ruchu, umožňuje premietanie západných filmov a organizovanie hudobných festivalov. V roku 2016 rozpustil spomínanú náboženskú políciu, pričom zachoval zákaz ohlasovania Svätého písma a konverzie moslimov.

Do Saudskej Arábie začína prichádzať čoraz viac turistov z USA na turisticko-pútnické zájazdy. Kresťanská cestovná kancelária Living Pasages plánuje zorganizovať štyri takéto cesty ešte v roku 2021. V októbri 2018 dostal Joel Rosenberg, známy autor náboženských kníh v USA, pozvanie od korunného princa na stretnutie v Rijáde.

Bolo to po prvý raz za 300 rokov, čo americkí kresťania prekročili prah kráľovského paláca. Hostia sa s následníkom trónu rozprávali dve hodiny a okrem iného sa dotkli aj otázky výstavby kresťanského chrámu v Saudskej Arábii.

Princ odpovedal, že „zatiaľ nie, pretože by to bol darček pre teroristov z al-Káidy“, ktorá sa, ako vysvetlil, „špecializuje na útoky na kostoly“. Vôbec prvým katolíckym lídrom, ktorý prišiel do Rijádu a stretol sa so saudskoarabským následníkom trónu, bol maronitský patriarcha, kardinál Béchara Boutros Raï, ktorý s Muhammadom bin Salmánom hovoril 14. novembra 2017.

Princ sa stretol aj s ďalšími kresťanskými hierarchami: koptským biskupom Avom Morkosom, kardinálom Jeanom-Louisom Tauranom a anglikánskym arcibiskupom z Canterbury Justinom Welbym. Podľa Insideru je hlavným problémom výklad prorokových slov, že „na Arabskom polostrove by nemali byť dve náboženstvá“.

Niektorí učenci však trvajú na tom, že Mohamed mal na mysli skôr sväté mestá islamu: Mekku a Medinu. Delegácia na čele s Joelom Rosenbergom sa v roku 2019 opäť vydala do Rijádu. V tom čase sa diskutovalo aj o archeologických vykopávkach starokresťanských kostolov v tejto oblasti. Ďalším stretnutiam sa postavila do cesty pandémia.

Kde by stál kresťanský kostol?

Problémom sa môže stať lokalita budúceho kostola. Jeden zo saudskoarabských politikov, princ Abdullah bin Khalid al-Saud v rozhovore pre portál Insider uviedol, že možné sú dve lokality, rýchlo sa rozvíjajúce mesto Neom na severozápade krajiny alebo diplomatická štvrť v Rijáde.

Mesto Neom je osobným projektom Muhammada bin Salmána a má byť miestom „stretávania sa rôznych kultúr a náboženstiev“. Má mať rozlohu 10 230 štvorcových kilometrov a dokončiť by ho mali v roku 2025.

Z propagačných brožúr, ktoré poskytol portálu Insider princ Abdullah bin Khalid al-Saud, vyplýva, že Neom by mal mať rôznorodé obyvateľstvo „z rozličných krajín, náboženstiev a prostredí a progresívne právo kompatibilné s medzinárodnými normami“.

Mnohí kresťanskí vodcovia sa však domnievajú, že takéto umiestnenie by nemalo zmysel. Biskup Paul Hinder, ktorý je apoštolským vikárom Južnej Arábie a apoštolským administrátorom Severnej Arábie, pre Insider uviedol, že „pre veriacich je dôležité, aby bol chrám umiestnený tak, aby sa tam mohli ľahko dostať.

Chcel by som, aby sa takéto kostoly a modlitebne nachádzali tam, kde žijú prisťahovalci: robotníci a robotníčky, a nie vo výkladných mestách budúcnosti“. Sedemdesiatosemročný biskup kapucín švajčiarskeho pôvodu dodal, že „kráľovstvo prejavuje novú ochotu k dialógu, ale stále je to veľmi ďaleko od normálu.

Budem naozaj šťastný, keď sa dožijem dňa, keď státisíce kresťanov žijúcich v Saudskej Arábii budú mať svoje vlastné kostoly a budú sa môcť slobodne zhromažďovať na modlitbách“.